Výzbroj a vojenstvo doby bronzovej

Výzbroj a vojenstvo doby bronzovej
Doba bronzová patrí medzi najrozkvitajúcejšie obdobia slovenského praveku. Táto skutočnosť je výrazne prezentovaná archeologickými nálezmi, ktoré akoby aj v strednej Európe sprostredkovane potvrdzovali niektoré materiálne a kultové súvislosti s Homérovými eposmi Ilias a Odyssea. Tieto diela vznikli v 9. - 8. storočí pred n. l., ale opisujú bájne udalosti zo zlatého veku Grékov, z čias, keď vo vzdialenej egejskej oblasti dominoval bronz. Tie nám preto budú vzdialenými sprievodcami naším nazretím do vojenstva doby bronzovej na Slovensku.
Približne od roku 2000 pred n. l. (podľa kalibrovaných dát C 14 od roku 2300 pred n. l.) sa začína na Slovensku doba bronzová, ktorá sa delí na starú, strednú, mladšiu a neskorú. V tomto období pri výrobe predmetov dominuje nový kov, zliatina medi a cínu - bronz. Vďaka nej sa zintenzívnil vývoj vo výrobe špecializovaných zbraní. Dôležitým dokladom vojenstva sú pre archeológa pohreby bojovníkov. Aj prostredníctvom Homérovho eposu Ilias sa dozvedáme, že niektorých hrdinov spopolnili aj so zbraňami. Táto skutočnosť s Homérovými informáciami je dôležitá nielen v tom, že u nás najmä v mladšej a neskorej dobe prevládal žiarový rítus, ale akoby upozorňovala na podobnosti nášho stredoeurópskeho priestoru s Egejskou oblasťou. Tie boli badateľné aj v starších obdobiach doby bronzovej, keď ešte neprevládal žiarový rítus. To, že tomu tak skutočne bolo, dokazujú tiež najnovšie nálezy z výskumu v Nižnej Myšli na východnom Slovensku. Tam sa nachádza významná lokalita otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej.
V sortimente zbraní doby bronzovej určite zostávajú z predchádzajúceho obdobia neolitu a eneolitu prak, kopija, oštepy, lasá, luk a šíp a i. Pozoruhodným artefaktom z tohto obdobia sú sekery, ktoré plnili úlohu nástroja, ale aj zbrane. V staršej dobe bronzovej sú to sekery ešte vyrábané z vyhladeného kameňa. Postupne sa však v tomto časovom úseku doby bronzovej čoraz častejšie objavujú sekery vyrobené z bronzu, či už typy s postrannými lištami, s lalokovitým schodkom, s lalokmi a v nasledujúcich obdobiach sú to sekerky s tuľajkou. Podobnú funkciu typu nástroj - zbraň plnili aj bronzové nože.
Už v eneolite (neskorá doba kamenná) sa stretávame s kovovými dýkami z medi. Neskôr sa táto zbraň vyrobená z bronzu uplatňuje predovšetkým v staršej, ale aj strednej dobe bronzovej. Významnou zbraňou doby bronzovej boli kovové sekeromlaty. Niektoré artefakty tohto sortimentu zbraní sa pravdepodobne ani nepoužívali na boj, ale zvýrazňovali mocenské postavenie majiteľa. Dôležitou zbraňou doby bronzovej bol oštep, ktorý sa používal ako vrhacia zbraň na nepriateľa. Jeho príbuznou bola kopia, ktorá sa používala na boj zblízka. V dobe bronzovej sa začali tieto zbrane používať aj s hrotmi zo zliatiny medi a cínu
Zbraň mocných
Najpozoruhodnejšou špecializovanou zbraňou doby bronzovej boli kovové meče. Na našom území sa začali objavovať už v strednej dobe bronzovej v priestore tzv. mohylových kultúr v južných častiach Slovenska. Ich pôvod na území Slovenska môžeme odvodzovať aj z územia vyspelých európskych kultúr doby bronzovej vo východnom Stredomorí. Meče tu poznáme či už z oblasti minojskej alebo mykénskej civilizácie. Tieto kultúry sprostredkovane približuje grécka mytológia, najnovšie archeologické objavy z Grécka i bádanie prostredníctvom porovnávacej religionistiky. Meč nielenže bol účinnou sečnou zbraňou, ale plnil aj dôležitú funkciu v oblasti kultu. V strednej Európe bol kult spojený so slnkom. Meč predstavoval významný, ale aj na svoju dobu pozoruhodný symbol moci. Jeho vlastník musel mať významné spoločenské, ale aj ekonomické postavenie. Aj z Homérových diel sa dozvedáme, že bol znakom výnimočnosti a hrdinskosti svojho majiteľa. Väčšina bojovníkov ho nemala a na boj zblízka používala prevažne kopiu a iné zbrane. Táto výnimočnosť meča súvisí najmä so skutočnosťou, že ako vysoko špecializovaná zbraň si pri výrobe vyžadovala veľa suroviny. Výroba mečov je doložená prostredníctvom nálezov pieskovcových kadlubov (foriem na odlievanie bronzu) aj na Slovensku. Dokonca môžeme konštatovať, že viaceré výrobky zhotovené v stredoeurópskom priestore v mladšej dobe bronzovej do určitej miery prevýšili svoje "vzory" v minojskom a následne mykénskom prostredí - najmä svojou masívnosťou a pevnosťou kovu.
Zo Slovenska poznáme - okrem iných - meče s jazykovitou rukoväťou, ale najmä s liatou rukoväťou. Dominantným príkladom mečov s liatou rukoväťou na našom území sú meče tzv. liptovského typu. Ich výroba pravdepodobne začala v prostredí lužickej kultúry mladšej doby bronzovej v severných častiach Slovenska. Liptovský meč sa však vyskytuje aj v iných oblastiach kultúr popolnicových polí v strednej Európe. Pozoruhodne zachovaný meč liptovského typu sa okrem iných našiel pravdepodobne v mohylovom hrobe v Čachticiach na západnom Slovensku. V súčasnosti je veľmi vhodne prezentovaný v archeologickej expozícii miestneho múzea. Ďalšie meče liptovského typu poznáme napríklad z depotov v Sliačoch a Komjatnej.
Doplňujúca výzbroj
Ako naznačujú niektoré archeologické nálezy, môžeme na Slovensku v dobe bronzovej predpokladať existenciu vojenských dvojkolesových záprahov. Dokazjú to aj nálezy rôznych predmetov súvisiacich s vozom, alebo ich častí v Obišovciach (koleso), Bobrovci a Trenčianskych Bohuslavichiach. Prostredníctvom vyobrazení ich dokumentuje napríklad aj nádoba z Veľkých Raškoviec. Znázornenia jednoznačne akoby vykazovali podobnosti s príbehmi v Homérovej Iliade. Rovnako nálezy konských postrojov v susedných blízkych oblastiach Slovenska naznačujú existenciu vojenskej jazdy.
Pri charakteristike vojenstva sa nesmie opomenúť kovová ochranná zbroj, treba však podotknúť, že tá mala v dobe bronzovej predovšetkým symbolickú a reprezentatívnu funkciu. Môžeme predpokladať, že niektorí bojovníci doby bronzovej možno bojovali poväčšine nahí, aby ukázali odvahu a nebojácnosť pred smrťou. Na Slovensku boli ochrannou výzbrojou prilba, pancier a štít. Na našom území sa našli ich pozostatky aj z bronzu, ale tie plnili predovšetkým spomínanú symbolickú funkciu. Celokovový pancier poznáme napríklad z mohyly významného hodnostára v Čake. Podobný pancier sa našiel v Ducovom. Tie patrili mocenským hodnostárom nositeľov kultúr stredodunajských popolnicových polí - čačianskej a velatickej v mladšej dobe bronzovej. U nositeľov oboch kultúr môžeme predpokladať, že sa mohli zúčastniť veľkého sťahovania doby bronzovej okolo roku 1200 pred n. l. a v 12. storočí pred n. l. Najmä predstavitelia čačianskej kultúry mohli mať výrazne vojenský charakter svojho každodenného života. Rovnako sa dá usudzovať, že predstavitelia čačianskej kultúry mohli mať vyformované väčšie územno-mocenské celky kmeňového alebo nadkmeňového usporiadania s prvotnými náznakmi kniežatstva (významný hodnostár - vodca). Podľa najnovších poznatkov by medzi bronzové panciere mohol patriť i neúplné bronzové predmety z Devína. Viaceré bronzové artefakty z tejto lokality súvisiace s výzbrojou nemajú podľa niektorých bádateľov svoj dejinný pôvod jednoznačne potvrdený odbornou expertízou kovu. Napriek tomu môžeme konštatovať, že niektoré artefakty patria do doby bronzovej a potvrdzujú význam tejto dôležitej lokality aj v oblasti zbrojárstva v danom časovom úseku. Celokovový pancier poznáme aj z najvýchodnejšieho cípu Slovenska - z Čiernej nad Tisou. Pôvodné analógie bronzových pancierov môžeme hľadať opäť v známej grécko-egejskej oblasti - napríklad pancier z Dendry.
Je viac ako pravdepodobné, že pre praktické účely boli predmety ochrannej výzbroje zhotovené predovšetkým z organických látok a kov bol aplikovaný ako funkčný a okrasný prvok. Sú to tzv. kompozičné panciere, ktoré mohli byť obľúbené i pre svoju jednoduchosť a účelnosť.
Bronzovú prilbu poznáme napríklad z Lúčok, Žaškova, Spišskej Belej, ale aj spomínané fragmenty z Devína. Viaceré bronzové prilby zo stredoeurópskeho priestoru vykazujú čiastočnú príbuznosť s vyspelou európskou oblasťou vo východnom stredomorí. Aj keď pozoruhodné predmety na ochranu hlavy, vyrobené z diviačich klov z prostredia minojskej alebo mykenske civilizácie, sa v našich podmienkach nepodarilo objaviť. V dobe bronzovej sa používal aj štít, ale ten býval poväčšine zhotovený z organického materiálu s kovovými doplnkami. Z týchto dôvodov je ťažko identifikovateľný prostredníctvom archeologických nálezov (Čaka, Zvolen).
Opevnené sídliská
Nielen výzbroj symbolizuje vojenstvo jedného z najvýnimočnejších období slovenského praveku. Predovšetkým sú to opevnené sídliská. Tie sa stavebnou vyspelosťou v dobe bronzovej vyrovnali podobným aj zo včasného stredoveku. S tými najpozoruhodnejšími sa stretávame už v staršej dobe bronzovej. Za "slovenské Mykény" môžeme s patričnou dávkou nadsádenia považovať opevnenú otomanskú osadu v Spišskom Štvrtku. Otomanská kulútra sa rozprestierala okrem častí východného Slovenska aj v Maďarsku a Rumunsku. Jej nositelia mohli mať výrazné kontakty s oblasťami dnešného Bulharska a Grécka. Zo západného Slovenska - územie rozšírenia maďarovskej kultúry - je to tak povediac vzorovo výnimočné opevnené sídlisko v Nitrianskom Hrádku, ktoré mnohí odborníci prehnane považujú za "slovenskú Tróju". Podobne počas celého praveku až po stredovek môžeme oprávnenejšie hovoriť o Devíne, kde počas jeho dejinnej existencie od doby bronzovej dochádzalo k obnove výstavby opevnení.
Ďalší vrchol vo vývine hradísk nastal v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Súvisí to predovšetkým s územím rozšírenia lužickej kultúry. Medzi pozoruhodné hradiská tejto doby aj svojou veľkosťou patrí poloha Hradiská v Zemianskom Podhradí, Kostoľany pod Tríbečom - Veľký Tríbeč, Turčianske Podhradie atď....
Héroický vek
Na záver môžeme konštatovať, že bronzové zbrane vo svojej funkčnosti a vo svojej dobe museli spolu s aktérmi vojny pôsobiť veľkolepo. Asi tak ako sú bojové scény spolu s hrdinskym Achillom, Patroklom, Hektorom a inými opísané v Iliade. Bronzové zbrane u niektorých aj brnenia, sa najmä za jasného slnečného dňa jagali možno viac ako zlato. Červenkastý nádych bronzu im pritom mohol dávať určitú mýtickosť prípadného vojnového hrdinstva. Tento héroiský pohľad sa preto v súvislosti s bájnymi Achájcami mykénskej civilizácie prejavil i v gréckej mytológii, v jednej z najpoznanejších a najzachovalejších u Indoeurópanov. Možno aj pre túto nádhernú veľkoleposť bronzového lesku bolo obdobie Homérovych Achájcov (mykénska kultúra v dobe bronzovej) považované za zlatý vek Grékov. Nesmieme zabúdať, že boje doby bronzovej vykazjú podobnosť s bojmi z nasledujúcich období, do určitej miery aj vrátane včasného stredoveku. Rovnako dobýjali opevnené sídliská, stretávali sa na bojiskách rôzneho prírodného charakteru. Môžeme predpokladať, že od malých potyčiek dochádzalo aj k väčším bojovým stretom. Dokazujú to aj Homérove eposy, aj keď egejská oblasť vo vyspelosti a aj v mohutnosti dobývania, veľkosti a stavebnej vyspelosti brániacich sa sídel tú stredoeurópsku samozrejme jednoznačne prevyšovala.
V 8. storočí začína na území Slovenska staršia doba železná, inak nazývaná aj halštatská. V tomto období sa vo výrobe nástrojov, čiže aj zbraní, začína postupne presadzovať železo. Z tohto obdobia poznáme už nálezy železných oštepov, dvojramených sekier, železných bojovníckych čakanov. To je už však obdobie s iným vojenským príbehom.