Rimania spočiatku mytológií a božstvám príliš neholdovali. Mali akýchsi amorfných, abstraktných bohov, no ich náboženstvo bolo skôr praktické a formálne, narozdiel od Grékov, ktorí zo svojej mytológie mnohokrát čerpali umeleckú inšpiráciu. Antromorfizmus a zobrazovanie božstiev priniesla Rimanom až etruská kultúra.
Neskôr väčšiu časť svojej mytológie prebrali Rimania od Grékov a síce dosť jednoduchým (a značne plagiátorským
) spôsobom- premenovaním, poprípade svojich bohov stotožnili s niektorými gréckymi.
Rímske božstvá:
Bakchus (grécky Dionýzos) - bol bohom vína a zábavy. Pre Grékov boli podtsatné najmä oslavy Dionýzie, počas ktorých účastníci holdovali bujarej zábave, no Bakchanálie Rimanov sa zvrhli na bezuzdné orgie a preto boli zakázané.
Ceres (Demeter) - bohyňa úrody a plodnosti
Diana (Artemis)- bohyňa lovu, jej meno pochádza z latinského ,,diviana" - božská.
Juno (Héra)- najvyššia bohyňa, mala pod patronátom rodinu, a najmä tehotné ženy a deti
Jupiter (Zeus) - najvyšší starorímsky boh, Junonin manžel, bol bohom hromu a blesku, ochranca štátu, rodiny, domu a pohostinstva
Kupid/Kupido (Eros) - boh vášne a telesnej lásky
Mars (Áres) - boh vojny a poľných prác
Merkur (Hermes) - spočiatku bol bohom obchodu a zisku, neskôr ho stotožnili s gréckym poslom bohov, Hermom
Minerva (Pallas Aténa) - rímska bohyňa múdrosti a remesiel. Pôvodne bola panenskou bohyňou Etruskov (Menrva) a jej kult prevzali Rimania už v 6.-7. storočí pred Kr. Pod gréckym vplyvom ju stotožnili s Aténou a vyhlásili za ochrankyňu Ríma. Jej posvätnú sochu-paládium priniesol vraj do Itálie Eneas, ktorý ju zachránil pri svojom úteku z dobytej Tróje. V Ríme mala Minerva niekoľko chrámov.
Neptún (Poseidón) - boh morí a riek
Pluto/Plutón (Hádes) - boh podsvetia a podzemného bohatstva
Silvanus (Pan) - boh stád, lesov a pastvín
Tellus (Gaia) - Zem
Urán (Uranos) - Nebesá
Venuša/Venus (Afrodita)- starorímska bohyňa jari a krásy. Neskôr bola stotožnená s gréckou Afroditou, čím sa stala bohyňou lásky a manželstva. Pôvodne bola Venuša bohyňou jari a záhrad. Postupom času bola ale spodobnená k gréckej bohyni Afrodite. Jej neskoršou úlohou bolo chrániť manželstvá a mala rolu „Pramatky“ alebo „Rodičky“
Vesta (Hestia) - starorímska bohyňa domáceho kozuba a štátnej jednoty
Vulkán/Vulcanus(Hefaistos) - boh kováčov a ohňa
Zdroj a ďalšie informácie:
- kód:
-
http://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmska_mytol%C3%B3gia