Filozofia

len tak pomimo

nyarlathotep napísal:

toto nebol nahodou priklad starovekej filozofie? vtedy sa chlapci zaoberali aj horsimi hlupostami, ale filozofia bola este len v plienkach... nakoniec sa prave takymi myslienkovymi pochodmi ludstvo dopracovalo k atomom a pod...

Niekto tvrdí, že filozofia bola len v staroveku a vyvrcholila u Aristotela, zvyšok už je len opakovanie a znovunachádzanie starovekých myšlienok ... ale v podstate ide o interpretáciu, každý si v nich nájde čo chce...
Ja sa prikláňam k názoru, že celé dejiny filozofie sú len poznámky k Platanovmu učeniu, ale on vychádzal z nich...

šak to nyar že nebol...on nám to vysvetľoval ako modernú filozofiu, či čosi také...takých haluzí tam bolo viac, ale nepamätám sa na ne presne...predsa len - 7 rokov dozadu si pamätať niečo, čo nemám rád

no a tá moja veta bola trošku pritiahnutá za vlasy ale hádam si pochopil čo som tým myslel...že netreba sa zbytočne zamýšľať nad nepotrebnými a jasnými vecami

monkeyml napísal:

dobre....beriem, ale druhá vec je, že v súčasnosti je už väčšina vecí "vymyslených",...

sori, monkey, ale toto bola hlaska ako ked na zaciatku 20. storocia nejaky patentovy urad vyhlasil, ze uz bolo vsetko vymyslene, ze zatvaraju...

citácia :

vo štvrtáku na gymku nám profák na filozofii vysvetľoval, ako je všade okolo nás nekonečne veľa priestoru....pýtal sa - čo tvorí túto tabuľu...my že drevo...on na to, čo tvorí toto drevo atď. atď. až sme došli k tomu, že je to nejaká štruktúra atómov, ktoré sú spojené akýmisi väzbami a že medzi nimi je vlastne veľký priestor a keď si uvedomíme, koľko takých atómov vo svete máte, tak máme nekonečne veľa priestoru....a že takýmto poznaním sa môžeme dopracovať k veľkým veciam ako napr. že človek bude schopný prejsť cez stenu, lebo šak vlastne tam je kopec priestoru.....to som už ja nevydržal na hodine a rovno som povedal profákovi, že je to somarina...predsa máme isté fyzikálne zákony, ktoré platia a jednoducho to neumožnie, nech by tam bolo aj neviem koľko nekonečien priestoru....a takých príkladov bolo veľa na hodiných filozofie...toto pre mňa je úplna strata času - premýš ľanie o somarinách...

toto nebol nahodou priklad starovekej filozofie? vtedy sa chlapci zaoberali aj horsimi hlupostami, ale filozofia bola este len v plienkach... nakoniec sa prave takymi myslienkovymi pochodmi ludstvo dopracovalo k atomom a pod...
takisto ako si v stredoveku mysleli, ze muchy vznikaju z mrvetho masa a komare z vody - nazval by si to preto zbytocnostou? ved aj tieto prvotne "pokusy"/pozorovania nas neskor priviedli k dolezitejsim a presnejsim zisteniam...

Súhlasím, lenže najprv bola filozofia zahrňovala všetky vedy, všetky znalosti, aj problematiky, ale potom sa začali oddeľovať (po hromadení poznatkov) a ostala len akási metafyzika (aj vo význame systémov a tzv. metafyzického sveta), ktorá sa nemala kde zaradiť a tak sa považovala za podstatu filozofie... potom pár ľudí rozmetalo metafyziku, tak sa potom zaoberalo nejakými myšlienkami, ale už bolo po systémoch... teraz sa už len rozpráva o tom, čo bolo a hľadajú sa nové a presné interpretácie, lebo nás "otrávil" relativizmus...
Ja filozofiu beriem v tom pôvodnejšom zmysle, ako všetko poznanie, celé myslenie, ale hlavne to, ktoré sa venuje mnohosti a celkom na rozdiel od jednotlivín, ako vo vedách (aj keď tam je to tiež tak zo zákonmi atd.)... ale to som zasa len ja

Ten príklad čo ti dal bol skôr spadal do fyzikálneho hľadiska ako len z nijakým nádychom oživenia boja empirizmu s racionalizmom a len chýbali nijaké predpoklady na vyvrátenie... tým by sa ale filozofia nemala vyhýbať, len aby potvrdila absurditu racionality (či empirizmu)

dobre....beriem, ale druhá vec je, že v súčasnosti je už väčšina vecí "vymyslených", t.z. - model demokracie už popísaný a aplikovaný bol, hédonizmus popísaný už bol a ja neviem čo ešte...fakt si neviem predstaviť čo nové ponúkla filozofia pre súčasný svet...jej pozícia v minulosti je samozrejme nepopierateľná...najprv bola filozofia, až potom matematika ale teraz? v mojich očiach opäť sa význam filozofie skrýva v dávaní otázok a v polemike o problémoch, ale to sa deje aj bez toho, aby som povedal, že ide o filozofiu...

vo štvrtáku na gymku nám profák na filozofii vysvetľoval, ako je všade okolo nás nekonečne veľa priestoru....pýtal sa - čo tvorí túto tabuľu...my že drevo...on na to, čo tvorí toto drevo atď. atď. až sme došli k tomu, že je to nejaká štruktúra atómov, ktoré sú spojené akýmisi väzbami a že medzi nimi je vlastne veľký priestor a keď si uvedomíme, koľko takých atómov vo svete máte, tak máme nekonečne veľa priestoru....a že takýmto poznaním sa môžeme dopracovať k veľkým veciam ako napr. že človek bude schopný prejsť cez stenu, lebo šak vlastne tam je kopec priestoru.....to som už ja nevydržal na hodine a rovno som povedal profákovi, že je to somarina...predsa máme isté fyzikálne zákony, ktoré platia a jednoducho to neumožnie, nech by tam bolo aj neviem koľko nekonečien priestoru....a takých príkladov bolo veľa na hodiných filozofie...toto pre mňa je úplna strata času - premýš ľanie o somarinách...

skor by som tento problem videl takto: ako sa da filozofia aplikovat na nas zivot? v com je prinosna?

podla mna, ked sa pozrieme na nas kazdoenny zivot, na to ako funguje spolocnost, mozme vidiet mnoho odkazov na rozne filozoficke smery, teorie roznych myslitelov... tieto veci sa pretavuju do statnych zriadeni, do mechanizmov fungovania spolocnosti, do sposobu, ako sa clovek-jedinec zapaja do tohto celku...

aby bolo jasne: to nie je o tom, stanovovat/vymyslat nejake normy, alebo ze niekto musi prist s pouckou, ktoru by sme bez neho nepoznali - nepotrebujem Kanta aby som vedel, ze ako sa do hory vola, tak sa z hory ozyva... myslim si len, ze ludia maju potrebu skatulkovat si urcite poznatky, aby k nim mali lahsi pristup, a ak to niekto pomenuje a spolocnost to prijme, mame tu filozofiu...

filozofia nie je povolanie, alebo pracovna cinnost ako sofer autobusu, to nie je, ze "tak co dnes mame na praci? vymysliet kategoricky imperativ!" a pracujem na tom... filozofia len pomenuvava rozne oblasti spolocnosti najma teda ten duchovny rozmer fungovania spolocnosti a jedinca v ramci nej... ak uz ma mat vyznam, tak prave preto, ze nam ostatnym ulahcuje poznanie sveta...

no jasné, chápeme, čo chápeme

ale vyšším som to nazval len tak z nádychom poetiky preto, lebo je to ako keď sa pozeráš na strom a potom vzlietneš a už nevidíš jeden strom, ale celý les... a to je to umelecké, čo nadnáša filozofiu u mňa (nie konkrétny príklad, ale to spojenie)

aby sme sa rozumeli - upozorňujem, že PRE MŇA je filozofia zbytočnosť, resp. nepotrebná vec a zatiaľ ma nikto nepresvedčil o opaku...nevyvraciam, že môže byť užitočná ako taká, ale v mojich očiach je...

o čo mne ide michal je, že ja nepotrebujem priradiť premýšľaniu nad dôležitými vecami automaticky status, že ide o filozofiu...čo je zmyslom života? to, čo si k tomu každý jeden človek na zemi priradí...je tak jednoduché a zároveň zložité, keďže ľudí je veľa...chápeš čo ja chápem?

Dobre že si to presunul, aj keď nemyslím, že to bude ešte dlhá debata (dúfam že sa mýlim)

Tak monkeyml ide o to, že ani nikto v podstate nevie čo je to filozofia možno je to mix mysliteľov... ale je pravdou že je to jedno, človek si môže prežiť život aj bez jediného momentu na to, aby rozmýšľal nad zmyslom existecie, alebo hranocami poznania a iného nič iné v živote nezaujíma a keď sa začína uvádzať do praxe, končí to s pravidla katastroficky... každopádne netuším kde sú hranice klasického rozmýšľania a kde už je filozofovanie, to je ten problém, pre ktorý sa o tom dá povedať asi hocičo

tu by sme mohli pokracovat v teme, ci je filozofia potrebna, alebo nie... ak je o to este zaujem...

gerots napísal:

Ale pre mna najzaujamavejsi boli tzv. Ziak ziakovi, ziakovi ziakom !! alebo nejak tak !! Cize Sokrates, PLaton ,Aristoteles /Aristoteles ucil Alexandra Velkeho /

Sranda je že aj keď sa to tak stále uvádza, Sokrates nebol nikdy učiteľom a teda nemohol mať žiakov, (to tvrdil Platón v "Obhajoba Sokratova" v jeho mene) len filozofoval s tými, ktorí ho mali záujem počúvať. A Aristoteles sa s Platónom nemal v láske, preto ho Platón neuznal za jeho pokračovateľa, rovnako ako sa Aristoteles nemal rád ani s Alexandrom ktorý vystupoval (podľa neho) príliš povýšenecky a nevideli sa mu tiež jeho mocenské snahy...
Každopádne táto slávna štvorka je fakt fenomén v našej histórii

Nietzsche napísal:

Nihilizmus do staroveku nepatri.. ak ano, tak maximalne v spojeni s budhistickym ucenim, s ktorym ma mnoho spolocnych znakov. Starovek je vsak sam osebe velmi zaujimavym obdobim filozofie. O Aristotelovi osobne dost pochybujem, myslitel jak svet a nakoniec tresne, ze zena je len nedokonaly muz... hej, dalo by sa o tom polemizovat, ale zas poznam aj emancipovane zenicky U Platona ma dojala jeho vizia idealneho statu, i ked so sofokraciou ako takou sa len sotva da nesuhlasit. Uznavam Sokrata... ukazal ludom, aki boli hlupi a oni sa mu za to patricne odmenili verejnou popravou. No a v neposlednom rade do tohto obdobia samozrejme patri aj moj oblubeny hedonizmus Carpe diem...

Nihilizmus do staroveku patrí. Čo tak sofisti? Napr. Gorgias svojim tvrdením, že "Nič neexistuje. Ak aj niečo existuje, bolo by to nepoznateľné. Ak by to aj bolo poznateľé, bolo by to nevysvetliteľné." Typický prejav nihilizmu...aspoň podľa mňa

To ja som filozofiu priam hltal.

filozofia - pre mňa čisté utrpenie...asi neviem klásť otázky a hľadať na ne odpovede, že sa mi táto, akože veda alebo ako to nazvať, nepáči...nikdy v živote nepochopím zmysel tých haluzí, čo nám prednášal náš triedny na gymku...out of reality....

Nietzsche napísal:

Nihilizmus do staroveku nepatri.. ak ano, tak maximalne v spojeni s budhistickym ucenim, s ktorym ma mnoho spolocnych znakov. Starovek je vsak sam osebe velmi zaujimavym obdobim filozofie. O Aristotelovi osobne dost pochybujem, myslitel jak svet a nakoniec tresne, ze zena je len nedokonaly muz... hej, dalo by sa o tom polemizovat, ale zas poznam aj emancipovane zenicky U Platona ma dojala jeho vizia idealneho statu, i ked so sofokraciou ako takou sa len sotva da nesuhlasit. Uznavam Sokrata... ukazal ludom, aki boli hlupi a oni sa mu za to patricne odmenili verejnou popravou. No a v neposlednom rade do tohto obdobia samozrejme patri aj moj oblubeny hedonizmus Carpe diem...

Ale toto nie je téma iba o starovekej filozofii, ale o filozofii celkovo. Ono to je v staroveku len kvôli tomu, a už to tu bolo spomenuté niekoľkokrát, že doň siahajú korene filozofie.

Nihilizmus do staroveku nepatri.. ak ano, tak maximalne v spojeni s budhistickym ucenim, s ktorym ma mnoho spolocnych znakov. Starovek je vsak sam osebe velmi zaujimavym obdobim filozofie. O Aristotelovi osobne dost pochybujem, myslitel jak svet a nakoniec tresne, ze zena je len nedokonaly muz... hej, dalo by sa o tom polemizovat, ale zas poznam aj emancipovane zenicky U Platona ma dojala jeho vizia idealneho statu, i ked so sofokraciou ako takou sa len sotva da nesuhlasit. Uznavam Sokrata... ukazal ludom, aki boli hlupi a oni sa mu za to patricne odmenili verejnou popravou. No a v neposlednom rade do tohto obdobia samozrejme patri aj moj oblubeny hedonizmus Carpe diem...

Z takych prvych filozofov v GRecku boli Tales, Anaximadros, Anaximenes !!
V prvych mestach / v Malej Azii / Miletos, Efezos .

Ale pre mna najzaujamavejsi boli tzv. Ziak ziakovi, ziakovi ziakom !! alebo nejak tak !! Cize Sokrates, PLaton ,Aristoteles /Aristoteles ucil Alexandra Velkeho /

moj najoblubenejsi bol Aristoteles.... strasne mudry a vzdelany clovek mal dobre myslienky a na tu dobu vedel dost vela co ostatny nie

jaj nyar starec
sak vieme ze to neni len zalezitost staroveku !
ide o to ze som nechcel zakladat novu sekciu staci to zalozit ako temu a najvhodnejsie sa mi zdalo starovek prave tak ako napisal janci obdobie kde ma filozofia korene
snad uz budes spokojny

nyarlathotep napísal:

Janci: to mas takto doslovne z vlastnej hlavy? ak nie, uved zdroj, odkial si kopiroval...



mimochodom, filozofia nie je len zalezitostou staroveku...

Soráč, zabudol som na to.

Viem, že filozofia nie je záležitosťou staroveku, ale jej počiatky do neho patria. Preto som to sem šupol. A bol to vlastne StEvEov nápad šupnúť to sem.

Janci: to mas takto doslovne z vlastnej hlavy? ak nie, uved zdroj, odkial si kopiroval...



mimochodom, filozofia nie je len zalezitostou staroveku...

Nihilizmus je viera v nič, v ničotu, na rozdiel od neexistencie viery.

Oproti staršiemu používaniu sa slovo „nihilizmus“ všeobecne rozšírilo až vďaka ruským nihilistom, ktorých prototypom sa stal Bazarov z Turgenevovho románu Otcovia a deti (1862). Táto literárna postava inšpirovala ruských radikálov, ktorí sa dokázali vo veci ničoty priamo politicky angažovať. Medzi nimi vynikal S. G. Nečajev, ktorý sa s M. A. Bakuninom podieľal na autorstve Revolučného katechizmu (1869), v ktorom je ustanovený typ nihilistického hrdinu, teroristu, človeka bez vedomia vlastnej identity, bez morálky, ničím a k ničomu viazaného. Základná myšlienka tohto „katechizmu“ spočívala v tvrdení, že ak je spoločnosť založená na lžiach a ak všetky etické, náboženské a humanitárne viery nie sú ničím iným ako práve len prostriedkom, ktorý má tieto lži zakryť, tak treba všetky viery a hodnoty demolovať a vylúčiť v tomto smere akékoľvek sklony k nádeji a úcte, aby ľudia konečne mohli nahliadnuť svet taký, aký v skutočnosti je. Z nejakých dôvodov sa títo nihilisti domnievali, že sa potom ľudia budú cítiť na svete lepšie.

Častokrát sa predpokladá, že nihilizmus ako stav mysle (skôr ako doktrína) tkvie v základoch mnohých moderných politických filozofií vrátane existencializmu, niektorých foriem historického materializmu, a dokonca aj rôznych foriem konzervativizmu, ktorý obhajuje skôr to, čo je, než márnivé usilovanie sa o to, čo by mohlo byť.

zdroj: wikipedia

No tak ked uz to tu je tak podme filozofovat :-)

Oblubeny filozof, filozofia?

Nietze hod sem nieco o nihilizme a o Nietzem a mozme diskutovat o tom ...velmi zaujimava vec.

Filozofia (z gr. láska k múdrosti: filein = ľúbiť a sofia = múdrosť) spočíva v kladení otázok a hľadaní odpovedí na ne. Najčastejsie ide o otázky týkajúce sa sveta, poznania, hodnôt, spoločnosti, človeka a ducha.

Filozofia sa odlišuje od vedy, pretože nemá definovaný svoj predmet a nepoužíva formalizovanú metodológiu. Napriek tomu niektoré disciplíny, ktoré sa v rámci filozofie rozvíjajú (napr. axiológia, epistemológia, logika) môžu (za určitých okolností) nadobudnúť vedecký charakter.

Kedysi (teda pôvodne) filozofia zahŕňala všetko teoretické poznanie, ale postupne sa z nej vyčlenili exaktné, prírodné a spoločenské vedy. Takto vznikla určitá medzera medzi filozofiou a z nej vyčlenenými vednými odbormi. O vyplnenie tejto medzery sa snažia niektore hraničné disciplíny (napr. filozofická ekonómia).