Konštantín a Metod

monkeyml napísal:

keď už sme pri tom, tak môj názor na cyrila a metoda vôbec nie je taký pozitívny ako to naši politici a štúrovci vykresľujú...bolo to jednoduché rozšírenie moci cisárom na naše územie...nič viac...každopádne majú zásluhy na istých veciach,ale za otcov národa by som ich ja teda neoznačil...  bohužiaľ...

súhlasím s tým, že misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku byzancie a cyril s metodom boli jej realizátori v praxi... nevidím však dôvod prečo na toto hľadieť inak ako pozitívne, bez nich by sme si nedokázali zachovať vlastnú identitu...

ano ..suhlasim s tymi dvoma bodmi ktore si uviedol....treba si uvedomit..ze naozaj tu bolo superenie vplyvu medzi byzanciou a franskou risou...cez pokrestancovanie slovanov...

whoa...tak som sem zabludil po troch rokoch lebo som si na maile nasiel nejaku spravu

ano clanok celkom zaujimavy, ale neprinasa vobec nic prevratne...tieto veci su myslim bezne zname...jasne, nezapadaju do toho uplne jednoducheho a zidealizivaneho obrazu, ktory deti dostanu na zakladnej skole...ale potom dalej sa uz tieto veci myslim ucia...

s velami vecami samozrejme suhlasim...ale asi by som si dovolil polemizovat trochu s takym tym celkovym ladenim toho clanku...neviem ako to povedat...mam z neho taky zvlastny pocit...najma z porovnania C+M s Janosikom a potom napriklad aj s nadpisom a teda aj tym tonom clanku, alebo ako by som to povedal...

je jasne ze neslo o prvu misiu na nasom uzemi a ze pismo samozrejme pouzivame ine, ale ja by som aj tak povedal ze sme dedicmi diela C+M...hlavny vyznam misie podla mna spocival vo vseobecnom sireni vzdelanosti (k tomuto docasne pomohlo to pismo) ale hlavne v jej organizovanosti, ktora sa prejavila v dvoch klucovych veciach - 1. uznanie staroslovienciny za liturgicky jazyk a 2. zriadenie arcibiskupstva...co boli vtedy fakt velke veci

velmi zaujimavy rozhovor na sme.sk vrele doporucujem...

klikni

myslim, ze si trochu pletiete pojmy pismo a jazyk... jazyk pouzivame slovencinu, pismo latinku... ak by vplyv solunskych bratov ostal, tak pouzivame ako jazyk slovencinu a ako pismo cyriliku alebo nejaku formu azbuky (zrejme)...

No veď to je už myslím jedno aký jazyk by sa z toho vyvinul aj keby to nebola slovenčina ale bol by to náš jazyk.
Inak pravdu máš, ale čo v minulosti malo naozaj čisté a ušľachtilé ciele namiesto politiky a boju o moc?

aj tak nepoužívame písmo ktoré nám dali oni pretože ich iná politická moc vyhnala....väčší význam majú podľa mňa pre východných slovanov pretože oni používajú ich písmo aj učenie

pravda...ale aj bez nich by sme tu mali teraz nejaké písmo...a ver či nie...vôbec by ti nevadilo, že by to nebola slovenčina...ide mi len o to, že ich vstup na naše územie neboli nezištné dôvody ale čistá politika...thats all

Za otcov národa asi ani ja, ale poctu by som im preukázal a to teda nejakú. Čo tam po nejakej cisárskej moci, o písmo sa nám predsa konkrétne postarali títo dvaja páni a žiadny cisár, jeden aj druhý ..

keď už sme pri tom, tak môj názor na cyrila a metoda vôbec nie je taký pozitívny ako to naši politici a štúrovci vykresľujú...bolo to jednoduché rozšírenie moci cisárom na naše územie...nič viac...každopádne majú zásluhy na istých veciach,ale za otcov národa by som ich ja teda neoznačil... bohužiaľ...

snáď sa dá doplniť, že prišli presne v roku 863 a Konštantín Filozof napísal hlaholikou prvú báseň Proglas, ktorá bola úvodom do evanjelia

Jezis...teraz sme z toho pisali 2 pisomky...

Já bych doplnila, že pocházeli ze Soluně (Tesaloniky).

Byzantský vzdelanci, prišli na územie Veľkej moravy v deviatom storočí nášho letopočtu.

Podľa môjho názoru pomohli pozdvihnúť životnú úroveň vo Veľkomoravskej ríši. Rozšírili

krasťanstvo, založili Hlaholiku, preložili do nej knihy. To je len časť z toho čo títo učenci

pre Veľkú moravu spravili.

Zdroj: Vlastný


Staroslovienčina

Bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí prekladová i pôvodná literatúra.

Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy a pôvodná na veľkomoravskom a

bulharskom území.

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár,

spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva



.