Slovania je označenie pre obyvateľstvo hovoriace slovanskými jazykmi, dnes zahŕňajúce Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Poliakov, Lužických Srbov, Slovákov, Čechov, Slovincov, Srbov, Chorvátov, Čiernohorcov, Macedóncov a Bulharov. Ich pôvod úzko súvisí s vývojom indoeurópskeho spoločenstva, kam patrili Indovia, Iránci, Kelti, Germáni, Gréci, Trákovia, Baltovia, Ilýrovia a pravdaže aj Slovania.
Táto veľká skupina ľudstva, niekedy spojená spoločným jazykom, mala pravdepodobnú pravlasť niekde v strednej Ázii, alebo na južnom pohraničí medzi Áziou a Európou. Odtiaľ sa v 3. - 2. storočí pred naším letopočtom začala rozchádzať na západ a juh. Lokalizácia Praslovanov je rovnako otázna, ale uvažuje sa o dolnom Podunajsku, ako aj o území medzi Odrou a Vislou, Vislou a Dneprom. Podľa súčasných archeologických výskumov vieme, že na konci 5. storočia sa mohutné slovanské skupiny a kmene vydali zo svojich sídiel niekde v Zakarpatí cez karpatský oblúk na cestu do strednej a južnej Európy. Nasledujúcich niekoľko storočí bolo v znamení intenzívnej kultúrnej a politickej symbiózy veľkej časti Slovanov. Slovania sa ďalej vyvíjali v kultúrne i jazykovo čiastočne odlišných komplexov ako východní, západní a južní Slovania. Tento rozmach sa pravdepodobne odrazil aj v slovanských duchovných predstavách. Dobové informácie o týchto predstavách sú nejednotné a značne skreslené.
Starý Slovania v časoch veľkých presunov a zakladaní nových sídel, boli pohanmi. V tomto období sa častejšie dostávali do sveta, kde bolo kresťanstvo. V čase útokov na byzantskú ríšu, počas postupu cez balkánsky poloostrov sa stretli s kresťanstvom takpovediac tvárou v tvár. Na určitých územiach bola situácia v tolerovaní odlišného náboženstva pokojná a inde boli strety s kresťanstvom násilné a krvavé a náboženský boj sa stával bojom za moc, alebo nezávislosť.
Prvá písomná zmienka o pohanských rituáloch starých Slovanov pochádza z rozmedzia rokov 527 až 536, kde autor opisujúci rozdielnosť Slovanov, Grékov a Rímanov na ponímanie náboženstva a uctievania odlišných hodnôt a bohov. Autor opisu bol byzantský historik Prokopia, ktorý napísal trojdielne dielo s názvom Historiai, kde v treťom zväzku opisuje Slovanov a píše, že uznávajú jediného boha, ako nadčloveka a to tvorcu blesku, ktorému dávajú rôzne obete, ako všemožné zvieratá a pred vojnou, počas choroby, alebo so strachu so smrti mu sľubovali ďalšie obete, len aby ich zachránil, alebo pomohol. Ďalej píše, že Slovania uctievajú aj rieky a nymfy a rôznych démonov.
Ďalšie, už konkrétne správy o pohanských bohoch sa nám dochovali z Kyjevskej rusy z 10. storočia. V starých zmluvách medzi Rusmi a Byzanskou ríšou z rokov 907, 945 a 971. V týchto zmluvách Rusi prisahajú pri svojom bohovi Perúnovi a bohu stád Velesovi.
Často sa uvažuje o tom, či boh Perún bol najväčším a spoločným bohom všetkých Slovanov. Od mena Perun tu máme mnoho národnostných odkazov a úsloví, ako od Polabských Slovanov, Slovanov na Balkáne v Čechách, v Rusku a inde.
Predmet: SLOVANIA A VIERA - Pohanstvo 
St december 09, 2009 12:48 am
