Tripartitum alebo Opus tripartitum (plným názvom Tripartitum opus iuris
consuetudinarii inclyti Regni Hungariae partiumque adnexarum = Trojdielne
spracovanie obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva a pripojených
krajín) bol uhorský zákonník (právna kniha), ktorý spísal a vydal krajinský
sudca a uhorský palatín Štefan Werbőczy.
Vzniklo v rokoch 1500 - 1514 z poverenia kráľa Vladislava II. Jagelovského ,
ktorý nariadil zozbierať predpisy obyčajového práva, čo predpokladalo zostaviť
zbierku súdnych rozhodnutí, pretože obyčajové právo sa prejavovalo
predovšetkým v nich. Jeho cieľom bola kodifikácia feudálneho právneho
systému a odstránenie stavu právnej neistoty, ktorá postihovala najmä nižšie
vrstvy šľachty.
Uhorský snem schválil Tripartitum v r. 1514 ako návrh zákonníka. Vzhľadom k
tomu, že kráľ k nepripojil k Tripartitu svoju pečať, nenadobudlo formálne
platnosť zákona. Aj napriek tomu sa Tripartitum začalo používať, pričom ho
uznávala súdna prax, neskôr aj zákony a právna veda, ktoré sa odvolávali na
jeho ustanovenia.
Do rozpadu Rakúsko-Uhorska malo Tripartitum 46 vydaní, prvé vyšlo vo Viedni
v r. 1517, na Slovensku v Bardejove v r. 1632.
Tripartitum na území Slovenska s určitými zmenami vyvolanými zmenenými
spoločensko-politickými pomermi platilo až do roku 1950.