Spojené Štáty Americké

Je iné na jednej strane prijať demokraciu a žiť v nej s demokraciou do týchto krajín prichádza aj kapitalizmus. Aj my tak celkom nevieme čo je demokracia - prv ju treba pochopiť a naučiť sa s ňou žiť. Je veľmi ťažké implantovať do nejakej krajiny demokraciu, kde s ňou nemajú takmer žiadne resp. žiadne skúsenosti. Síce je pekné že študenti na Námestí Nebeského pokoja chceli nejaké zmeny, no či by boli schopní s mimi aj žiť to je druhá vec. Napokon od 89 Čína naštartovala pár reforiem vďaka ktorým je tam kde práve je, čiže najdynamickejšie sa rozvýjajúca ekonomika na svete - ak by sme prižmúrili oči nad obeťami, ktoré to prináša. Ale Čína je v ázii a tam platia iné pravidlá ako v Európe proste iný svet. Je veľmi ťažké niekoho prinútiť na americký model a prinútiť ho aj v ňom žiť a správať sa podľa neho, keď stovky rokov tu platili iné zákony iné pravidlá a podobne. A napríklad Čína je viac menej na prahu kapitalizmu hoci to nerada priznáva. S tým súvisí napríklad trestanie ekonomických zločinov trestom smrti. Lebo inak by vznikli v Číne extrémne bohatí (ktorí tam už sú) a extrémne chudobní (ktorí taktiež už tam sú) a vzniklo by nám niečo ako Jelcinizmus...

Edit: Stredná ázia je super príkladom toho, že tam sa demokracia proste nehodí. Všetko funguje na základe klanov a praktík, ktoré sa zdedeli zo ZSSR + ich čudná mentalita.

monkeyml napísal:

no neviem...iste mal felix v tom príspevku kus pravdy, ale potom prečo bola v roku 1989 veľká študentská demonštrácia na námestí Tchien-an-amen (neviem, či som to správne napísal)? asi preto, že tá miera zasahovania štátu do súkromia ľudí bola už prekročená, hm?

presne tak... maju na ukor vacsiny, ktorej to "nevadi" (aj o tom by sa dalo diskutovat), trpiet aj ti, ktorym dany rezim vyslovene vadi a dokonca sa neboja aj napriek drsnym zasahom statnej moci protestovat?

no neviem...iste mal felix v tom príspevku kus pravdy, ale potom prečo bola v roku 1989 veľká študentská demonštrácia na námestí Tchien-an-amen (neviem, či som to správne napísal)? asi preto, že tá miera zasahovania štátu do súkromia ľudí bola už prekročená, hm?

felix, mas pravdu....moj prispevok, bol iba pohladom jedneho stredoeuropana, ktory vyrasta v demokratickom state, pre ktoreho by bol zivot v USA prijatelnejsi, ako v tich druhich(ale aj tak zostanem zit na Slovensku a v Cechach)

alganor napísal:

v porovnani s inymi statmi sa maju obcania USA lepsie, ako napriklad taki cinania, iranci, rusi...(ide o zasah vlady do ich sukromneho zivota)

demokracia ako taká teda, to čo je v USA a inde nie je možné implantovať do všetkých kútov sveta. Závisí to od histórie, tradícií a podobne. Ako napríklad v Bhutáne, kráľ musel demokraciu ľudom nanútiť pretože ju nechceli ani teraz ju nechcú - radšej boli ak sa o "ich blaho" staral sám kráľ. Takže systémy, ktoré sú vo vyššie spomínaných krajinách sú menším zlom - ušité na mieru krajiny, kde sa to časom vyprofilovalo, lebo nejaký režim ktorý bude tam implantovaný so značkou "Made in the West" by nemuselo byť to pravé pre tú krajinu - teda ak by to bolo implantované mohlo by sa to zmeniť na horšie zlo... napríklad ako Jelcinov liberalizmus v Rusku.

P.S.: Nechcem ich nejako obhajovať!!! ale každá krajina si musí zvoliť vlastnú cestu...

alganor napísal:

v porovnani s inymi statmi sa maju obcania USA lepsie, ako napriklad taki cinania, iranci, rusi...(ide o zasah vlady do ich sukromneho zivota)

s tymto suhlasim, ale aj tak su americania "zajatcami" svojho pohladu na svet a postavenie USA v nom... minimalne to mozem povedat o tych americanoch, ktorych som stretol - takych typickych obyvateloch maleho stredoamerickeho mesta (stredoamericky rozumej uprostred USA)...

ajked vzdy lepsie, ako byt "zajatcami" statu ako taki cinania, severokorejci, rusi...

a co ja sedim niekde v kresle a riadim kto bude s kym valcit???? nevyznam sa poriadne v politike a v mocenskych zaujmoch jednotlivych krajin, ale vzhladom na to, ze mozme porovnavat s historiou, a usudzovat, ze ona sa iba zopakuje, povazujem USA za zlo, ale zase nie za to najhorsie, co moze byt ( v porovnani s inymi statmi sa maju obcania USA lepsie, ako napriklad taki cinania, iranci, rusi...(ide o zasah vlady do ich sukromneho zivota))

he veru to s tymi zenami dokonca potvrdil aj jeden american co bol u nas v skole
ale ked si zase vezmem tak bola u nas aj americanka no tak taka celkom chutna baba
samozrejme ze u nas to bol len taky priemer

alganor napísal:

nie, nechcel by som ziadny konflikt, ale z historie som sa uz poucil, ze mier je len pripravou na vojnu.(a ak ma uz nastat, bol by som rad, ak "zvitazi" ta zla, a nie ta horsia( prebral som myslienku zo zaklinaca, v ktorom mensie zlo neexistuje, je len zlo a vacsie zlo)

a aby nenastali komplikácie? kto má byť zlo a väčšie zlo?

nie, nechcel by som ziadny konflikt, ale z historie som sa uz poucil, ze mier je len pripravou na vojnu.(a ak ma uz nastat, bol by som rad, ak "zvitazi" ta zla, a nie ta horsia( prebral som myslienku zo zaklinaca, v ktorom mensie zlo neexistuje, je len zlo a vacsie zlo)

1) Ty by si chcel nejaký väčší konflikt? To by dnes znamenalo koniec sveta. Napríklad v prípade NATO a Šanghajská organizácia spolupráce.

2) Čo sa týka tých výletov, tiež by som si rád pozrel skoro všetko, no to by som chcel asi veľa...

felix - ja zase pre ich svinsku zahranicnu politiku ich mam rad(jednoducho berem ich politiku ako pripravu na dalsi vacsi konflikt v ktorom sa rozhodne, kam bude smerovat europa) a co sa tyka vyletu, ja by som si rad pozrel cely svet - spravit si taky 365 dnovy vylet po svete, pozret si niagary, alamo, egypt, irak, sudan, juhoafricka republika, vietnam, kambodza....
a okrem toho, ze nelahodia nasmu oku a rozumu, sa od 1. svetovej vojny stale staraju do nas europanov(pricom je to asi najhorsi syn velkej britanie, ale aspon nie je taky cudny ako jeho brat kanada, ktory doteraz nema ziadnu znamost(simpsonovci))

nyarlathotep napísal:

rovnako ako nechapem velke nadsenie pre USA, nechapem ani preco su ludia tak strasne zaujati voci tejto krajine... ajked najcastejsie sa to dava do suvisu s ich zahranicnou politikou...

ale ruku na srdce - kto by nechcel ist na vylet do USA?
da sa tam najst vsetko od milionovych miest po krasnu prirodu...

(inak, mozme sa s touto diskusiou prestahovat do sekcie "Svet"...

1) Ano majú svinskú zahraničnú politiku to je vlastne jediný dôvod prečo ich tak nemám rád.

2) Ja by som nechcel ísť tam na výlet radšej by som chcel ísť napríklad do Mongolska, Tibetu, Nepálu, Bhutánu... hocikde na východ alebo juh od nás... (ale zase ani Švédsko, Nórsko, Fínsko nie je na zahodenie)

Monkeyml:

Skús niečo o nich napísať. A to platí aj pre ostatných vyberte si nejakú krajinu a napíšte niečo o nej a môžme tu o nich kecať. Ale dúfam, že sa nestane, že budeme viacerí písať o jednej resp. že niekto niečo stahne z Wiki... ja si tiež niečo vyberiem a cca. o týždeň sem niečo vycapím...

Brano

Steve má pravdu, tak niečo nahoď čo sa týka o USA od zahraničnej politky až po nezdravé hamburgery v amerických sietiach rýchleho občerstvenia...

Alganor

Američania sú škraredí, hlúpi a tuční...

alganor napísal:

tak ked ocomkolvek, tak ocomkolvek - v USA maju strasne skarede zeny. a ak tam uvidite nejaku peknu babu, tak je cudzinka

potvrdzujem...
no jednu relativne peknu som tam videl, ale aj to mala miernu nadvahu...

tak ked ocomkolvek, tak ocomkolvek - v USA maju strasne skarede zeny. a ak tam uvidite nejaku peknu babu, tak je cudzinka

o comkolvek co je nejako spojene s USA !

Felix napísal:

Br@no napísal:

nevidím totiž ciaľ tu dačo písať, ja tu jedna téma (aj to s mojou obľúbenou krajinou ), a pritom všetko o tomto sa rozoberá v politike, neviem ako o čom by sme sa tu mali baviť

Neboj sa nič napíšem tu niečo o nejakej krajine, ktorá nám je sympatickejšia ako Eldestove milované USA... akú krajinu by si tu chcel vidieť?

stále si neodpovedal na druhú otázku, o čom by sme sa tu mali baviť?

jasné, že slovensko a Nemecko...

Br@no napísal:

nevidím totiž ciaľ tu dačo písať, ja tu jedna téma (aj to s mojou obľúbenou krajinou ), a pritom všetko o tomto sa rozoberá v politike, neviem ako o čom by sme sa tu mali baviť

Neboj sa nič napíšem tu niečo o nejakej krajine, ktorá nám je sympatickejšia ako Eldestove milované USA... akú krajinu by si tu chcel vidieť?

nevidím totiž ciaľ tu dačo písať, ja tu jedna téma (aj to s mojou obľúbenou krajinou ), a pritom všetko o tomto sa rozoberá v politike, neviem ako o čom by sme sa tu mali baviť

Neboj sa nič ujme sa - len potrebujem čas na to aby som sem niečím prispel, tak ako som si to predstavoval - lebo štýl kopčenia z Wiki sa mi nepáči...

P.S.: Brano čo tak niečo duchaplné to tejto sekcie napísať? Máš nejaké obštrukcie, ktoré ti v tom bránia, ak už sme pri tom?

tak ako vidím táto sekcia sa nám ujala

Zemská plocha ovládaná USA má nasledujúce oficiálne členenie:
* Štáty (podľa abecedy):

* Alabama
* Aljaška
* Arizona
* Arkansas
* Colorado
* Connecticut
* Delaware
* Florida
* Georgia
* Havaj
* Idaho
* Illinois
* Indiana
* Iowa
* Južná Dakota
* Južná Karolína
* Kalifornia
* Kansas
* Kentucky
* Louisiana
* Maine
* Maryland
* Massachusetts
* Michigan
* Minnesota



* Mississippi
* Missouri
* Montana
* Nebraska
* Nevada
* New Hampshire
* New Jersey
* New York
* Nové Mexiko
* Ohio
* Oklahoma
* Oregon
* Pensylvánia
* Rhode Island
* Severná Dakota
* Severná Karolína
* Tennessee
* Texas
* Utah
* Vermont
* Virgínia
* Washington
* Wisconsin
* Wyoming
* Západná Virgínia

* Federálny distrikt:
o Federálny dištrikt Kolumbia
* Indiánske rezervácie
* Územia USA (voľne nazývané Ostrovné územia USA):
o „Začlenené“ územia (incorporated territories):
+ s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
# - (od roku 1959 žiadne)
+ bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):
# Palmyra (atol spravovaný Ministerstvom federálnej pôdy (Department of the Interior); patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
o „Nezačlenené“ územia (unincorporated territories):
+ s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
# Guam (na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
# Americké panenské ostrovy (na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
# Severné Mariány (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl. commonwealth) )
# Portoriko (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl. commonwealth), čiže „slobodný a pridružený štát“ (po špan. estado libre y asociado) )
+ bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):
# Americká Samoa (prijal svoju vlastnú ústavu; na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
# Baker (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Howland (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Jarvis (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Johnston (vrátane ostrovov Sand, Akau a Hikina; len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Kingmanreef (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Midway (len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Navassa (nárokovaný aj štátom Haiti; neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# Wake (nárokovaný aj štátom Marshallove ostrovy; len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé USA)
# lavica Serranilla (nárokovaná aj štátmi Kolumbia, Honduras, Jamaika a Nikaragua; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
# lavica Bajo Nuevo (nárokovaná aj štátmi Jamajka, Nikaragua a Kolumbia; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
* (Voľne) Pridružené štáty ((Freely) Associated States; teda štáty, ktoré s USA uzavreli "Compact of Free Association")
o Mikronézske federatívne štáty
o Marshallove ostrovy
o Palau

Poznámky:

1. Prenajaté územie sporné s Kubou je Stanica amerického námorníctva Guantanamo Bay
2. Územia sporné s Kanadou:
* ostrov Machias Seal s okolím (súčasť štátu Maine)
* Úžina Juan de Fuca
* časť úžiny Dixon Entrance
* časť Beaufortovho mora
3. Dnešné Pridružené štáty (Mikronézia, Marshallove ostrovy, Palau) a Severné Mariány boli do roku 1990 (aj) tzv. Poručenské územie OSN (pod správou USA) Tichomorské ostrovy (US Trust Territory of the Pacific Islands)
4. V slovenčine sa Portoriko a Severné Mariány zavádzajúco často tradične označujú ako „pridružené štáty“ alebo „samosprávne volne pridružené štáty“, čo súvisí s tým, že do deväťdesiatych rokov (kedy vznikol status "(Freely) Associated States"-Pridružené štáty), ešte nebola možná zámena s týmito „Pridruženými štátmi“ v pravom slova zmysle.

Hospodárstvo
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú veľa peňazí na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. V 20. storočí svetové vojny neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu (výroba zbraní, potravín). USA posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Doprava
Dĺžka železničných tratí v súčasnosti je o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Pri preprave osôb sa presadzujú najmä v prímestských oblastiach.

Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobné auto je v USA nutnosťou, nie luxusom. Počet osobných áut presahuje 140 miliónov.

Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na Mississippi a Veľké kanadské jazerá. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Lousiana.

Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekoná všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravovaných osôb sú v Chicagu, Atlante, Dallase a Los Angeles.

Cestovný ruch
Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na strednom západe Skalnaté vrchy a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky, ale aj mnohé atrakcie ako napr. Disneyland, Hollywood atď.

Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody
Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti Veľkých kanadských jazier, Pobrežnej nížiny a Apalačských vrchov. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.

Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.

Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (NP Everglades), pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. Mohavská púšťa Sonorská púšť.

Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellowstonský národný park bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v NP Sequoia a v Yosemitskom národnom parku. Mammothské jaskyne, ktoré sú najdlhším jaskynným systémom na svete (560 km), ostrov Kodiak, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.

Kultúra

Vplyv americkej kultúry je badateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike spojených štátov amerických. Tomuto javu sa hovorí amerikanizácia a je jednou z príčin antiamerikanizmu.

Podľa známej Inglehartovej mapy patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi tradičnými hodnotami (oproti sekulárno-racionálnym hodnotám). Pre porovnanie, Slovensko a celá východná Európa sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú rolu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.[1]

Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov), uprednostňujú osobnú slobodu a osobnú zodpovednosť pred sociálnymi istotami (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy) a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi). Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnickosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnickosti.

V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a trhového hospodárstva sú dnes univerzálne a to aj na Blízkom východe. Občiansky aktivizmus je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.

Zdroj:

kód:

www.wikipedia.org

Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (po anglicky United States of America, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj).

Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a Kongresu (Dištrikt Kolumbia), a ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a ďalšie).

Dejiny
Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov malo najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich USA.
Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym. Od konca 18. storočia sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: Vermont (1791), Kentucky (1792), Tennessee (1796), Ohio (1803). V roku 1803 bola od Francúzska odkúpená Louisiana (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku 1812). Snaha pripojiť aj Kanadu sa skončila neúspešne vojnou s Veľkou Britániou v rokoch 1812-1814. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: Indiana (1816), Mississippi (1817), Illinois (1818), Alabama (1819), Maine (1820), Missouri (1821). V roku 1819 získalo USA od Španielska Floridu (štát od 1845) a v roku 1845 bol anektovaný Texas a po americko-mexickej vojne z rokov 1846-1848 Kalifornia (štát od 1850) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: Arkansas (1836), Michigan (1837), Iowa (1846), Wisconsin (1848), Minnesota (1858), Oregon (1859).

Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860-1861 k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do 1. svetovej vojny tu vzniklo 15 ďalších štátov: Kansas (1861), Západná Virgínia (1863), Nevada (1864), Nebraska (1867), Colorado (1876), Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington (1889), Idaho, Wyoming (1890), Utah (1896), Oklahoma (1907), Arizona, Nové Mexiko (1912). V roku 1867 odkúpila americká vláda od Ruska Aljašku a od 80. rokov 19. storočia potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do karibskej oblasti a do Tichomoria (protektorát nad Portorikom a Kubou, ostrov Guam, Filipíny, anexia Havajských ostrovov roku 1898, rozdelenie ostrova Samoa s Nemeckom roku 1899, Prieplavové pásmo v Paname atď.).

Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po 2. svetovej vojne bolo USA zverené do správy správcovské územie OSN v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA (Marshallove ostrovy, Mariana, Mikronézia atď.). Roku 1959 boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie - Aljaška a Havaj. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri ZSSR rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Poloha
Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Dôležité mestá
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2000). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak zostáva poradie prvých troch miest zachované).

1. New York, štát New York - 8 008 278
2. Los Angeles, Kalifornia - 3 694 820
3. Chicago, Illinois - 2 896 016
4. Houston, Texas - 1 953 631
5. Philadelphia, Pensylvánia - 1 517 550
6. Phoenix, Arizona - 1 321 045
7. San Diego, Kalifornia - 1 223 400
8. Dallas, Texas - 1 188 580
9. San Antonio, Texas - 1 144 646
10. Detroit, Michigan - 951 270
11. San Jose, Kalifornia - 894 943
12. Indianapolis, Indiana - 791 926
13. San Francisco, Kalifornia - 776 733
14. Jacksonville, Florida - 735 617
15. Columbus, Ohio - 711 470
16. Louisville, Kentucky - 693 604
17. Austin, Texas - 656 562
18. Baltimore, Maryland - 651 154
19. Memphis, Tennessee - 650 100
20. Milwaukee, Wisconsin - 596 974

Administratívne členenie
Samotné Spojené štáty sa skladajú z:

* 50 štátov (state / mn. č. states)
* jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, spadá priamo pod jurisdikciu Kongresu, nespadá pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
* indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
* atolu Palmyra

Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia (pozri dole).

Pri podpísaní americkej Deklarácie nezávislosti sa Únia skladala z 13 zakladajúcich štátov, ktoré boli dovtedy britskými kolóniami. Počet štátov sa potom rozrástol pri expanzii na západ, dobytím či nákupom nových území americkou vládou a delením existujúcich štátov.