Slovania a slovanska mytologia

vitaj Andrej, ja som si uz medzicasom pozohanal nejaku tu literaturu, a dalsia relevantna ma caka na Slovensku...tak som celkom zvedavy, co sa dozviem

von Schwerzell napísal:

poradi niekto kvalitnu literaturu o Slovanskej Mytologii?

dakujem

moc toho nie je, ale chystám sa prečítať si knihu "Mýty a báje starých Slovanů -- Bájesloví, Bohové, Obyčeje, Slavnosti, Svátky, Svatyně"
ISBN 80-7336-132-9

poradi niekto kvalitnu literaturu o Slovanskej Mytologii?

dakujem

zaujimavy clanocek:

Kde leží stratené mesto slovanských vládcov?

Neďaleko Nitry sa pred vyše tisíc rokmi nachádzalo veľké sídlo Slovanov, ktoré chod dejín vymazal z povrchu zeme. Až doteraz.

V Maďarsku boli viacerí vedci dlho presvedčení, že pred príchodom ich predkov na našom území neexistovala žiadna veľká civilizácia. Paradoxne to bol maďarský kňaz, ktorý si na prechádzke ako prvý náhodou všimol pozostatky veľkého valu.

Keď slovenskí archeológovia pred pár rokmi začali neďaleko obce Bojná pri Topoľčanoch kopať, zistili, že val obkolesoval veľké hradisko. Nakoniec sa ukázalo, že išlo o miesto porovnateľne dôležité ako vtedajšia Nitra, takže bolo jasné, že ide o mimoriadne veľký archeologický objav.

„Všetci vedci krútili hlavou, že to, čo sme tu schopní nájsť za rok, nenájdu u nich hádam za desať,“ hovorí archeológ Karol Pieta.

Hradisko v Bojnej zaniklo okolo roku 920 po Kristovi v osudnej bitke, po ktorej všetci obyvatelia buď zomreli, alebo odišli žiť inam.

Čítajte viac:
T U

celkom dobry rozhovor doporucej precitat:

Archeológ Pieta: Starí Slováci? Hlúpe slovíčkárenie

Najväčšie zachované nálezisko slovanského hradiska z čias Nitrianskeho kniežatstva skúmajú pri Bojnej v Topoľčianskom okrese len pár rokov. Hoci tam v deviatom storočí bývali tisíce Slovanov, takmer tisícsto rokov zostalo skryté. Hovorí archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Najbližšie víkendové vydanie denníka SME prinesie aj veľkú reportáž z náleziska v Bojnej.

Čítajte viac:
TU

nyarlathotep napísal:

problem pohladu na slovanov je v tom, ze boli mystifikovani ako "holubici narod", ktory sa o nikoho nestaral, mierumilovne si pestoval zeleninku a vital cudzincov chlebom a solou...

tento pohlad vyplyva z postavenia slovanov v rakusko-uhorsku a so snahami o vytrhnutie sa slovanov z tohto statneho utvaru... slovanske narody boli utlacovane, madarizovane/germanizovane a preto sa obrodenci tohto obdobia utiekali k minulosti, kedy slovania aspon nieco znamenali (dajme tomu) - k velkomoravskej risi, atd... tam kdesi vznikali aj prve teorie o tom, ako bol mierumilovny slovansky lud podrobeny zlymi, skaredymi madarmi na malych konikoch...

slovania ani zdaleka neboli taki mierumilovni, ako su vykreslovani v tomto romatickom obdobi...

pravda.a nebola to ani žiadna podradná rasa ako to vykresluje diela A.Hitlera.= Dochovali sa údaje, že Slovanov Germáni pokladali za najnižšiu vrstvu ľudí. Keď ich pozvali na hostinu, najskôr ich opili, potom pozabíjali, lebo nedo¬kázali uniesť, že Slovania boli urastenejší než oni. Hrôzostrašným vyhlásením na hostine bolo „Merať mečom". To znamenalo, že kto bol vyšší od meča, tomu dali tým istým mečom sťať hlavu. Tých, ktorí sa opovážili vzbúriť, mučili najstrašnejším spôsobom, ženy zapriahali do vozov namiesto mulíc a deti hádzali psom ako potravu.
To znamená, že germán nie vždy disponoval najväčšou fyzickou dispozíciou. Slovan ho často predčil. A pri tom nebol tak nezmyselne agresívny ako často Germán. Slovan bol v tomto ohľade múdrejší.

no, je tu toho hodneeeee

tu je jeden proti clanok,, ktory som nasiel,,

Nedá nám nezareagovať na článok „Túra na Velestúr“ v čísle 44/2003 z 30. októbra, v ktorom pán Emil Semanco nesprávne popisuje pôvod runových nápisov v Kremnických horách. Nie sú to ani keltské, ani vikingské a ani druidské nápisy, ako uvádza vo svojej reportáži. Ide o odkaz našich predkov a rozlúštil ho moravský bádateľ Antonín Horák.
Image

Vážená redakcia EXPRESS International,

píšem vám v mene občianskeho združenia Genius loci z Nového Mesta nad Váhom (web: wwww.geniusloci.region-nmnv.sk). Jedným zo záujmov združenia je aj obnova slovanských zvykov, tradícií a poznanie histórie nášho jedinečného etnika. Nedá nám nezareagovať na článok „Túra na Velestúr“ v čísle 44/2003 z 30. októbra, v ktorom pán Emil Semanco nesprávne popisuje pôvod runových nápisov v Kremnických horách. Nie sú to ani keltské, ani vikingské a ani druidské nápisy, ako uvádza vo svojej reportáži. Ide o odkaz našich predkov a rozlúštil ho moravský bádateľ Antonín Horák. Vysvetlím:

Velestúrske nápisy zdokumentoval v 60-tych 19-teho storočia rokoch bádateľ Slovenského národného múzea v Bratislave Pavol Križko. Ako prvý našiel na ceste od Skalky k vrcholu Smrčníka do čierna zvetraný kameň (obr.1) s nevýraznými runami. V spolupráci so sochárom Klemensom odliali povrch kameňa do sadry.

Touto technikou sa im podarilo celý nápis opísať, no mnoho rokov s ním nikto nedokázal pohnúť. Až Antonín Horák vylúštil nápis takto: „rawá chlachawá rujáračá bohá lěsá“ = „hroby chovajú oráčov (roľníkov), bohom obete“.

Tento jazyk je praslovančinou balkánskeho pôvodu, z ktorého sa neskôr vyvinula dnešná slovenčina. Nápis nám oznamuje, že pod ním ležia ľudské obete neolitických roľníkov. Bolo by užitočné, keby archeológovia vykopali pochované telá a na ich organických zvyškoch otestovali vek pamiatky. Zhruba sa však dá usúdiť, že pochádza z druhej polovice 2. tisícročia pred našim letopočtom.

Mnohých určite prekvapil tento časový údaj, ale je to skutočne tak – Slovania obývali naše územia pred viac ako 3000 rokmi. Miloš Drastich vo svojej knihe (SLO)WÁNI Z TIEŇA? - Expedícia do minulosti II. (Vydal: EPOS Ružomberok 2000; ISBN: 80-88977-27-4) hovorí o tom, že zahraniční historici a archeológovia Slovanov upozorňujú, aby prehodnotili svoje dejiny. To, čo tvrdíme svojim deťom v školách - že naši predkovia prišli na súčasné územia v 4. – 6. storočí - nie je teda pravda. Okrem archeologických dôkazov je tu aj logická opora – národ roľníkov predsa nemohol osídliť také rozsiahle územia za taký krátky časový úsek. Naši predkovia migrovali tak, že po preľudnení v jednej doline, odchádzali mladí ľudia osídľovať susednú neobývanú dolinu. Späť k nápisom.

Križko sa v roku 1865 znovu vydal na Smrčník hľadať runy. Svoje potulky podrobne popísal v Letopisoch Matice slovenskej (1868, roč. 5, zv. II., str. 75). Na vrchole Smrčníka ho zaujal kamenný útvar s kolmými a rovnými stenami. Povrch objektu bol členený do vydutín a zákutí. Tvorili ho ploché kamene poukladané na seba bez malty. Navrchu bola plošina (akoby na posvätný obrad). Pod machom sa objavili ryhy podobné písmu. Kriško sa teda pustil do nedočkavého oškrabávania, až nakoniec vykukol celý súvislý nápis (obr. 2).

Zachovanosť nápisu bola podobná ako pri prvom kameni, a tak si vyžiadal cez Maticu slovenskú opäť účasť sochára Klemensa, aby spolu urobili odliatok zo sadry. A aj tento nápis čakal až na Horákove rozlúštenie.

Zvláštnosťou je, že celé riadky sú pravobežné, ale jednotlivé asymetrické znaky sú ľavobežné. Z toho sa dá usudzovať, že pisár sa znakom naučil asi niekde v oblasti dnešného Talianska, kde sa písalo ľavobežne. Ale v oblasti dnešného Slovenska bolo zvykom písať texty pravobežne. Táto kombinovaná technika svedčí o tom, že tento nápis je mladší ako predošlý náhrobný kameň. Mohol by byť tak z počiatku prvého tisícročia pred našim letopočtom.

Antonín Horák nápis rozlúštil takto: „priěchách sílián at maráně zrúímich krěměnitjá tě túr wi wsí á hrádáj biě hade pa túru dwiěstiě tě asmdst“ = „přispěchavší posila od Moravy ozrujinovavší pevnosti těch pohanů ve vsích aj ohradách, bije hady po Túrsku dvěstě těch osmdesát“.

Práve tento nápis nám vysvetľuje odkiaľ pochádza celá rada miestnych názvov v
širokom okolí Velestúru s koreňom „-tur-„ (Tursko, Turinec, Turica, Turany, Turie, Turná, Turčiansky Martin, Turčianske Teplice). Tatárski pohani (expr.) terorizovali náš národ. Preto sa naši predkovia rozhodli povstať (zvláštne, že práve v tomto kraji vypuklo SNP - tiež proti tyranom), ale bez pomoci , ktorá prišla od (z) Moravy, by sa to ťažko podarilo. Obyvatelia teda zachytili udalosť týmto spôsobom. Určite by to nebolo možné, keby tyranov nevyhnali.

Ak sa chcete dozvedieť viac z našej dávnej histórie, prečítajte si napríklad knihu Antonína Horáka – O Slovanech úplne jinak (vydalo Nakladatelství LÍPA - A. J. Rychlík Vizovice 1991; ISBN 80-285-0010-1). V prvom štvrťroku 2004 bude aj táto história zachytená na internetovej stránke slovania.webpark.sk, kde už teraz môžete čerpať o Slovanoch množstvo iných zaujímavých poznatkov.

Je tragédiou tohto národa, že rímsky nápis na hradnom brale v Trenčíne sme si zasklili, nesmierne si ho vážime a slovanské nápisy nechávame chátrať namiesto toho, aby zaujímali predné miesto v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Odmietame si priznať vlastnú identitu - a prečo vlastne? Vadilo by niekomu odhalenie, že Cyril a Metod nepriniesli Slovanom prvé písmo? Vadil by niekomu fakt, že náš národ nie je postavený na kresťanských základoch? Prečo sa od doby stredovekej inkvizície vyhľadávali a likvidovali všetky staré slovanské písomnosti, bez ohľadu na ich obsah (napr. recepty na kvasenie vína)?

A tak sa nám zachovali len dobre skryté runy na neznámych skalách a my pokračujeme v ich ďalšej likvidácii (a tým i v dôkazoch o ich skutočných pôvodcoch) svojou ľahostajnosťou.

S úctou

Tomáš Šarman, Genius loci. o.z.

no ta fotka je krasnaa,,, nedavno tam bol aj obrad ,, ku dnu peruna dost ma mrzelo ze som vtedy robil a nemohol som ist,,, to stym kohutom bolo dobree ,,, dalej ta posledna veta ze sa mozu stat fanatici,,fanatikou z pohanou robi len cirkev a stale robi,, to ma dost nasralo,,,, dalej,,, dako vela o tom zistili,,, ma prekvapilo ze hovorili o perunovom kruhu a o BRATOCH hromu nie priateloch,,,,co sa tyka pospolitosti,, neviem mozno su aj taky,, ale boli tam aj ludia z polska a tak,, urcite to nieje ziadna neonacisticka stretavka,,co sa tyka toho poskodzovania,,, tak myslim ze to sa tam ani diat nebude,,,

pekne...inac nasiel somdnes zaujimavy clanocek na sme.sk...tak ho davam sem

Vrch Velestúr láka okultistov

Vrch Velestúr vyhľadávajú vyznávači novopohanských náboženstiev a rôznych okultných smerov. V blízkosti postavili svätyňui staroslovanské modly.

KREMNICA. Na vrchu Velestúr v Kremnických vrchoch objavili v 19. storočí runový nápis. Hoci sa neskôr historici priklonili k záveru, že ide o falzifikát, záujem o vrch narastá. Stretávajú sa tu priaznivci novopohan­ských náboženstiev a rôzne okultné skupiny, dokonca aj členovia nacionalistického hnutia Slovenská pospolitosť. Neďaleko od skalného nápisu vznikla kruhová kamenná svätyňa, pribudli drevené modly v štýle starých Slovanov.

„Mám tu v poslednom čase stiesnený pocit. Syn počas túry narazil na skupinu mladých ľudí, ktorá si sem niesla kohúta, zrejme na obetu,“ povedala obyvateľka Kremnice. Iným modly neprekážajú.

Cez Velestúr vedú turistické cesty aj cyklotrasy. Klub slovenských turistov, ktorý sa stará o turistické trasy, zatiaľ nemá dôvod modly odstraňovať. Skupinky vraj nepoškodzujú les ani turistické značky.

Uverili falzifikátu

Runy na Velestúre objavil koncom 19. storočia kremnický archivár Pavol Križko. Ďalší kremnický archivár Michal Matunák o niekoľko rokov vyslovil podozrenie, že nápis na skale dal vyhotoviť sám Križko, aby posunul históriu Kremnice približne do 3. – 4. storočia nášho letopočtu.

„K tejto teórii sa historici prikláňajú dodnes a velestúrske nápisy považujú za jeden z najznámejších falzifikátov v dejinách Slovenska,“ hovorí kremnický historik Otto Štroffek. Napriek tomu ostávajú mnohé historické súvislosti nezodpovedané. „Jednou z nich je, prečo sa uznávaný archivár a historik uchýlil k takémuto podvodu,“ dodal Štroffek. Podľa neho by bolo vhodné urobiť v lokalite archeologický výskum, ktorý by pomohol pretrvávajúce mýty vyvrátiť. Mnohí ľudia stále považujú nápisy za autentické.

Ufológovia a psychotronici

Velestúr majú v obľube prívrženci staroslovanských občín ako Perúnov kruh či Priatelia hromu, ale aj vyznávači keltských tradícií. Nechýbajú ani ufológovia či okultisti. Tí sa pokúšajú z nápisov na Velestúre veštiť. Pokúšajú sa rozvinúť podvedomie, čo vraj možno pri dlhom a sústredenom pohľade na runy dosiahnuť.

Psychológ Jindřich Cupák upozorňuje, že mnohé tieto praktiky môžu mať na ľudskú psychiku negatívne dôsledky.

Vyznávanie neškodného prírodného náboženstva môže viesť k nebezpečným sektárskym praktikám. „Zväčša ide o odklon od hlavných duchov­ných prúdov. S tým už má svet dosť zlých skúseností,“ dodal.

13. 8. 2007 | Kveta Fajčíková



Blízko Velestúru vyrástli drevené staroslovanské modly.
Foto: PRE SME – MILOŠ LACKO

text som prekladal z čestiny a niektoré názvy alebo slová som nevedel preložiť,,, tak by som sa chcel vopred ospravedlniť za chyby ( je to text ktory som prekladal na ine forum,, z tade som to dal sem,,, nechcelo sa mi hladat original

Slovania sú niekedy označovaní ako jedlíci kaší. Je to oprávnené, ale iba do istej miery.
Kaše boli dôležitou potravou od praveku. Obilné zrno celé, zbavené pliev alebo rozdrvené sa máčalo vo vode a varilo. Len z časti rozdrveného zrna sa piekli na ohnisku placky. Kaše aj placky boli najlepšie čerstvé, ale oboje sa dali určitú dobu uchovávať a jesť studené. Slovania boli na kaše náročnejší. Varili ich nie len vo vode, ale aj v mlieku alebo ich aspoň dobrým mliekom ochucovali, mastili ich a dokonca sladili medom a sušeným alebo čerstvým ovocím. Sladká kaša ako slávnostné jedlo sa uchovala do stredoveku i do staršieho novoveku. Rôzne staré kuchárske knihy majú početné recepty na prípravu takýchto kaší.
U východných Slovanov sa dodnes varia slané kaše buď ako samostatné jedlo, alebo ako príloha k mäsu či k rybe. Len obilie sa zmenilo, na slané kaše je najobľúbenejšia pohanka, "grečicha", ktorá prišla do slovanských krajín až v prvej polovici 2. tisícročia.
Slovania varili kaše predovšetkým z prosa, ale na kašu sa hodí pšenica rôznych odrôd, jačmeň aj ovos. Len žito má stálu tradíciu chlebového obilia. Ovos, to bola podľa historických správ typická potrava starých Germánov, pre Rimanov, ktorí nás o tom informovali, veľmi nezvyklá a pre ľudí vraj nevhodná. Ovsená kaša k raňajkám je dodnes súčasťou anglosaského jedálnička.
Základnou potravou starých Slovanov však bol chlieb, najčastejšie pšeničný, na severe viacej zo žita. Bol to chlieb kvasený, dnešného typu, nie jednoduché nekvasené chlebové placky. Placky boli skôr výnimkou, keď nebol čas na robenie kvásku, kysnutie a pečenie. Kvások na chleba sa robil pravdepodobne rovnako ako neskôr v ľudovej kultúre. Drevená misa, v ktorej sa chleba miesil, sa neumývala a zbytky cesta z predchádzajúceho pečenia zostávali na dne a na stenách. Pred novým pečením sa zoškrabali, poliali vlažnou vodou a nechali zmäknúť. Potom sa už pracovalo obvyklým spôsobom.
Chlieb bol rôznej kvality - podľa zručností kuchárky, podľa múky a podľa príležitosti, ku ktorej bol určený. Zhotovovali pečivo čierne i biele, obyčajné i slávnostné.
Časť obilia sa žala a konzumovala nezrelá , buď čerstvá, alebo pražená. Pražené nezrelé obilie sa dalo uchovávať a bolo dobré na kaše. Pražilo sa i zrelé obilie a tak sa získala sladká chuť.
Slávnostné pečivo mali slané i sladké. Ako sladidlo používali med, sušené drvené ovocie, najmä hrušky, ale aj sušené zbierané plody, jahody, borievky, maliny a černice, čierne ríbezle, trnky, dřínky, rôzne sirupy a možno aj zaváraniny, povidla. Pečivo sypali makom a mohli ho plniť tvarohom či inou náplňou, sladkou aj slanou. Aj drvený mak s medom bol dobrou náplňou. Dokladov je však samozrejme málo.

Strukoviny, hrach, šošovica a bôby, sa pripravovali ako dnes, pravdepodobne sa pred varením namáčali a niekedy sa nechali aj vyklíčiť na tzv. pučálku. Kapusta a uhorky sa nakladali a kvasili. Svoje miesto vo výžive mala aj repa. Recepty na prípravu zeleninových jedál nepoznáme, pravdepodobne však boli jednoduché a pritom rozmanité, podobné ako v ľudovej kuchyni. Starí Slovania jedli nie len to, čo vypestovali, ale všetko jedlé okolo domu a dediny, hlavne na jar, kvôli vitamínom, ktorých nedostatok po zime inštinktívne pociťovali, tak aj kvôli nasýteniu. Lebeda, merlík, mladé kopřivy, mladé listy pampelišek, šťovík, šťavel(nepoznám slovenské názvy tých bylín, tak som to nechal tak), mladé cibuľky rôznych rastlín i normálne cibule, pestovaný aj voľne rastúci cesnak rôznych odrôd a mnohé ďalšie, to všetko sa hodilo na šaláty, na špenáty a do polievok. Tu sa však viacej poučíme z ľudovej kuchyne ako z archeológie.
Veľmi obľúbená bola kyslá chuť, ktorá sa vylepšovala pridaním rôznych byliniek a rozmanitého korenia. Príprava octu bola známa. V kuchyni sa však zároveň s octom uplatňovalo kyslé mlieko, podmaslie a srvátka a nakyslé byliny.

Polievky mäsité i z bylín a zo zeleniny, z mlieka i kvasu, s prídavkom húb, kmínu, majoránky, cesnaku a ďalších pochutín zahusťovali múkou, šrotom, krupicou alebo krúpkami, niekedy len tak, niekedy vopred opraženými. inokedy podávali čisté vývary. Polievky, kaše i strukoviny mastili maslom, masťou a rastlinnými olejmi, ktoré sa bežne vyrábali z pestovaných rastlín ako repky, lničky, ľanu, konopí alebo maku, tak z rastlín zbieraných, najmä z lieskových orieškov.

Obilniny, to bola jedna z dvoch základných zložiek slovanské potravy. Druhou, nemenej dôležitou, bolo mäso. Obyčajní ľudia síce na začiatku 2. tisícročia už toľko mäsa nemali a nejedli, pretože postupom feudalizmu spoločnosti bol ľud zbedačovaní, avšak v druhej polovici 1. tisícročia bola ešte vo väčšine krajín aspoň v základnom jedle istá rovnocennosť a rovnováha. A mäso vtedy k základnému jedlu patrilo. Bolo to mäso domácich zvierat, hovädzieho dobytka, relatívne mladého, na začiatku dospelosti, a prasiat nedospelých aj vo veku dvoch rokov . Na rozsiahlych východoslovanských rovinách jedli dosť kone, ktoré chovali ako pre mäso, tak kvôli jazde, ale o Slovanoch obecne sa to povedať nedá. Čechy a niektoré krajiny Polabských Slovanov boli preslávené chovom koní, avšak jazdných. Niekedy sa jedlo viacej baranieho, mj. aj u časti jazdných Slovanov pod vplyvom domácich tradícií a u Protobulharú, ale nebol to obecný rys. Pretože svine voľne pobiehali, nebývali tučné, aj keď niekedy ich bolo možné vykŕmiť tak, že nemohli stáť. Kastráciu dobytka Slovania poznali, ale nie vždy ju robili.
Dobytok bol chovaní voľne. Mäso bolo prevažne chudého, varilo sa v hrncoch na ohnisku, pieklo nad ohňom i v popole. Mäso, ktoré zostalo po porážke, sušili a možno aj údili.
.
Okrem mäsa sa jedli mliečne výrobky, predovšetkým tvaroh a syry z kravského mlieka. aj keď dojivosť kráv nebola vysoká a mlieko pravdepodobne nebolo celoročná, kráv bolo veľa, a tak sa tvaroh, syry a maslo pripravovali do zásoby, najmú na zimu. Tvaroh sa jedol často s cibuľou a s kmínom a bolo to jedlo obyčajné.

Nápoje boli dôležité, ba priamo základnou súčasťou obecného života. Ani obyčajní ľud nezostával iba o vode, aj keď to bola voda zdravšia a chutnejšia, na akú sem zvyknutí dnes. Oceňovala sa zvlášť voda prúdiaca, z prameňov, potokov a riek. Voda zo studní bola považovaná za menej hodnotnú, až pre ľudí nebezpečnú.
Najobľúbenejšími a pre Slovanov typickými nápojmi boli medovina a pivo. Oba nápoje boli alkoholické a pripravovali sa s rôznymi prísadami, s chmeľom, domácim korením apod. V starších dobách sa varilo pivo nechmeľové, čo je dnes pre nás takmer nepredstaviteľné. Kvas je skôr nápojom slovanského východu a určitým spôsobom je blízky pivu nechmeľovému.. Niektorí východní Slovania pravdepodobne pili taktiež kumys, alkoholický nápoj z kobylieho mlieka( o Svätoplukovi bolo známe, že pil kobylie mlieko). Mlieko sladké aj kyslé, podmaslie, srvátka sa získavali skôr od kráv než od oviec, na východe možno od kobýl. Rôzne čaje a odvary zo zbieraných bylín sa uplatnili v lekárstve. Sú isté náznaky, že niektoré liečivé rastliny sa pestovali aj na záhradkách blízko domov.

Magdaléna Beranová
Slované, Panorama Praha, 1988

slovanské včelárstvo a medovina

Naši pradávny slovanský predkovia ako prastarý európsky národ už pred
vpádom Avarov a Hunov pracoval na spoločnom majetku, obrábal polia ,
včelárili , živili a ochraňovali sa. O včelárení našich predkov hovorí
zaujímavý písomný dokument z roku 448 napísaný gréckym učencom,
filozofom a historikom Priskusom.

Vo svojej správe Priskas píše, že ľudia z dedín im prinášali
namiesto obilia proso a namiesto vína medovinu a med . Obyvateľstvo sa
živilo prosom a občerstvovalo medovinou. Proso utĺkli v mažiari na
múku, zamiešali do nej mlieko a med. Túto kašu jedli alebo ju zmiesili
a z cesta na trojnožke piekli pagáče.

Slovania boli znamenitý včelári a med aj vosk boli dôležitými
vývoznými artiklami. V lesnatých oblastiach sa prevádzkovalo včelárstvo
formou starobylého brtníctva, ktoré naväzovalo na praveký zber medu.
Včely aj naďalej sídlili v dutinách starých stromov, najmä borovíc a
dubov, vzácnejšie jedlí a jaseňov a iných stromov, avšak človek v nich
brte zámerne vydlabával, rozširoval a upravoval, snažil sa prilákať
rojace sa včely, napr. striekaním rôznych vývarov. Usadené včely potom
chránil jednak pred škodnou zverou – medveďmi – jednak pred inými
ľuďmi. Každí si svoje brte označoval a ich vlastníctvo a označenie bolo
chránené zákonom, ako dodáva i zákonník Ruská pravda. Brtníctvo bolo
hojne rozšírené u východních Slovanov, Pomoranov, v Mazovsku, na
Balkéne, v Lužici...

Na sklonku 9. storočia arabský spisovateľ Ibn Rozteh a perzský
spisovateľ Gurdézi píšu o živote našich predkov temer zhodne. Medzi
inými Gurdézi uvádza, že majú z drevených nádob stojany, v ktorých majú
veľmi mnoho medu, ba stáva sa, že z jedného takého stojana (úľa)
dostanú aj 50- 60, ba aj 100 menov (vtedajšia váhová miera) medu. Ibn
Rozteh zasa píše o nich , že majú drevené stojany, do ktorých sú
navŕtané diery pre včely a med a že ich volajú „ušilcemi“. Z takejto
nádoby dostanú aj 10 ibrikov (funtov) medu. Obaja spisovatelia píšu, že
keď mŕtvolu spália, na druhý deň jej popol dajú do hlinenej nádoby,
ktorú uložia, na vŕšku do zeme. Po roku sa na to zíde rodina, ktorej
členovia prinesú mnoho medu, jedia ho a pijú . Nápoj si robia z medu,
ktorý majú mnoho. Sú aj takí, čo majú aj 100 veľkých nádob medoviny.
Ich najznámejším a najváženejším panovníkom ja Svjatopluk, ktorý umrel
v roku 894 (Svätopluk). Maďari ich stále napadajú a oni utekajú pred
nimi do hôr a hradov, ktoré si vystavali.

Včelárenie v dôsledku týchto nepriatelských nájazdov veľmi utrpelo, najmä na sklonku Veľkomoravskej ríše.

A pokiaľ ide o vosk ,napr. už v Raffelstettenskom colnom tarifu
vzniklom okolo rolu 904 je stanovené, že Slovania z Ruska, alebo Čiech
(hádam aj Slovenska ) ktorý prichádzajú obchodovať, majú platiť z
jednej sogmy (nákladu sumara) vosku dve massiloy (odmerky), z ktorých
každá má mať hodnotu jedného skota (zlatý solidus). Kyjevský knieža
Igor aj kňažná Olga posielali vosk ako vzácny dar do Byzancie. Včelí
vosk sa používal ku zhotovovaniu sviečok, v kovolejarstve (metalurgii),
na poťahovanie doštičiek pre písanie rytím, ku konzervácií alebo
impegrácií vlákien, nití, povrázkov, kože.

Medovina je lahodný alkoholický nápoj. Medovina bola najobľúbenejším nápojom našich dávnych predkov.

Výroba medoviny, podobne ako každého druhu vína, sa zakladá tiež
na biochemickom procese kvasenia, pri ktorom sa skvasujú cukry medu
(glukóza a fruktóza).

Postup prípravy medoviny je s malým rozdielom totožný s výrobným
postupom medových vín. Pri výrobe medoviny sa nezakvasujú ovocné mušty
(iba ak ich v malom množstve pridáme pre arómu a chuť), ale len samotný
med.
V receptoch sú uvedené presné výrobne pokyny.

Rozkvas ušľachtilých kvasiniek pre zákvas medoviny si pripravíme takto:

120g medu rozpustíme v jednom litri vody a v smaltovanej nádobe
polhodinu mierne povaríme, penu zberáme. Po vychladnutí na 25°C pridáme
kvasinky a nádobu umiestnime v miestnosti s teplotou 20- 22°C, túto
teplotu sa snažíme udržať aj v noci asi 2-3 dni, kým sa kvasinky
dokonale rozmnožia.

Medovina I

Materiál (na 10 l) 2500g medu,7,2 l vody, 0,6g medovinovej kvasnej
kultúry, 3,3 stredného fosforečnanu amónneho (alebo 3,2 živnej soli),
4g kyseliny vínnej,5g celej škorice, 3citróny, 1 ½ g voňavých
klinčekov, trochu muškátového orecha,5g koriandru.
Postup:

Zákvas pripravíme 2-3 (4) dni vopred. Med prevaríme v 3 l vody a
odpeníme. V ostatnej vode varíme koreninové prísady asi ¼ hod., necháme
vychladnúť, precedíme a vylejeme do kvasnej nádoby, pridáme fosforečnan
amónny, kyselinu vínnu a ochladený (na 25°) medový roztok. Dobre
rozmiešame, prípadne ešte dolejeme do kvasnej nádoby vodu do 8/10 –
9/10 jej obsahu. Uzavrieme nádobu zátkou, postavíme na miesto s
teplotou 20- 22 °C a necháme vykvasiť.

Medovina II

Materiál (na 10 l ) : 2400g medu, 6,5lvody , 4 bazové kvety, 20-30g
bazových bobúľ, 2g anízu,4g celej škorice, 0,6g kvasnej medovinovej
kultúry (alebo suchej kultúry portských kvasiniek), 3g stredného
fosforečnanu amónneho (alebo 3,2g živnej soli) , 3 citróny.
Postup:

2-4 dni vopred pripravíme zákvas z kultúry kvasiniek. Bázový kvet a
plody, aníz a škoricu varíme v 3 l vody 1hod. Po vychladnutí pridáme
vytlačenú šťavu z 3 citrónov . Scedíme a ochladený roztok vlejeme do
kvasnej nádoby, prilejeme 2l vody, rozpustený fosforečnan amónny (alebo
živnú soľ) a medový zákvas. Vo zvyšujúcej vode varíme a odpeníme med.
Polovicu z medového roztoku po vychladení na 25°C prilejeme do kvasnej
nádoby, uzavrieme chumáčom vaty a po 2-3 dňoch prilejeme zvyšnú
polovicu medového roztoku. Kvasnú nádobu pripadne ešte doplníme vodou
do 9/10 jej obsahu, uzavrieme zákvas zátkov a necháme kvasiť.

Medovina III

(na 10 l) 2500g medu,6,5 l vody,0,6g kultúry kvasiniek, 3g
stredného fosforečnanu amónneho, 100g chmeľu, 10 g zázvoru, 5g voňavých
klinčekov, 15g celej škorice, 30g zelerového koreňa, 30g zelerových
listov,5g kyseliny citrónovej.
Postup:

2-4 dni vopred si pripravíme medový zákvas. V 3 l vody varíme 1
hod. chmeľ, zázvor, voňavé klinčeky, škoricu, zelerový koreň a vňať,
ochladíme, vlejeme do kvasnej nádoby prilejeme 2l vody a rozpusteným
fosforečnanom amónnym a kyselinou citrónovou. Medzitým med prevaríme a
odpeníme. Do kvasnej nádoby prilejeme medový zákvas a polovicu medového
roztoku. Uzavrieme vatou. Po 2 dňoch pridáme druhú polovicu medového
roztoku, uzavrieme kvasnou zátkou a necháme vykvasiť.

Medovina IV


(na 50 l) 12kg medu,35 l vody, 10g stredného fosforečnanu amónneho (alebo 12g živnej soli).
Postup:

Postupujeme podobne ako pri ostatných medovinách no bez pridávania koreninových prísad.

a to som len zacal

wow ! nieco fantasticke ! chybalo mi tu nieco o starych slovanoch ... si vazne dobry

Vznik sveta

Podstatou slovanských mýtov o vzniku sveta je súčinnosť Boha a Diabla v
diele stvorenia. Na počiatku existuje len more - praoceán. Na rozdiel
od kresťanského poňatia se nad vodou nevznáša len boží duch, ale vedľa
Boha (Svaroga) stojí aj diabol (možno nazývaný Černobog ?). Diabol
dostáva príkaz od Svaroga k vytvoreniu pevnej zeme. Zárodok zeme je
potrebné vyloviť zo dna oceánu, kde sa musí ponoriť. Len on je toho
schopný, pretože má dostatok potrebnej tiaže, zatiaľ čo dobrí bohovia
sú príliš ľahkí. Úloha ale nie je pre neho jednoduchá a podarí sa mu až
pri treťom ponorení - pretože najprv tak robil vo svojom mene, v
osobnom záujme a nie v mene celku. Napriek tomu sa pokúša oklamať Boha
aspoň tým, že okrem požadovanej hrsti piesku ukryje ďaľšiu vo svojich
ústach, aby mohol tvoriť aj on sám. Prinesený piesok mu však začne v
ústach rásť tak mocne, že ho musí vykašliavať a vypľúvať: tak vznikajú
pustatiny, hory, holé skaly a močiare, zatiaľ čo Svarog tvorí len čisté
roviny a úrodné polia.

Zrodenie ľudstva

Najzaujímavejšia a možno aj najpravdivejšia povesť o zrodení
ľudstva je tá, ktorá kolovala už u stredovekých Slovanov. Proti nej
vytrvalo bojovovala ruská cirkev v 11. až 16. storočí, preto sa
dochovala až dodnes. Tento variant nás informuje o kulte boha RODA
(Radegasta), ktorého meno se ozýva vo výrazoch príroda, úroda, pôrod,
rodina, národ a iné. ROD tvoril človeka tak, že hádzal na zem hrudy, z
ktorých sa rodia ľudia. Rodovo tvorenie se netýka len prvých ľudí, ale
pokračuje vlastne neustále a je výrazom všeobecného presvedčenia, že
ľudské bytosti prichádzajú na zem síce zhora, ale základným materiálom
ich telesnosti je hlina zeme. Presnejší obraz vzniku a fungovania
vesmíru a sveta nie je nanešťastie možné vystopovať. Oveľa jasnejšie
poznáme jednotlivé božstvá, ktoré vládli stvorenej zemi, ľuďom a aj
vesmíru. Najvyšším z nich je už vyššie zmienený SVAROG - boh otec a
zakladateľ, ktorému iná legenda tiež pripisuje úlohu tvorcu ľudských
bytostí, v tomto prípade z potu mocného boha. Z útržkovitých správ a
známych skutočností o vzniku sveta je ale úplne jasné, ako ďaleko
vnímali Slovania potrebu kolektívneho pôsobenia a vzájomnej jednoty.
Tieto principy spoločenského chovania sa pevne odrážajú aj v mýtoch a
povestiach.

Kult mŕtvych

Historické správy o názoroch praslovanov na posmrtný život sú
rozporuplné a nanešťastie neposkytujú žiadny úplne jasný obraz
pôvodných predstáv. Pre záhrobný svet sa zachovaly dva staré pojmy:
NAVA a RAJ. Niektoré božstvá sú nepriamo s týmto celkom spojené
(SVAROŽIC či ROD), ďalej je tu skupina démonov (navi či víly), ktorí v
určitých náznakoch majú za úlohu usnadniť zomrelému človeku púť do
vysnívaného raja. V neposlednom rade potom Slovania považovali za
démona osudu vlastnú SMRŤ - MORANU. Zrejme teda Slovania mali
prepracovaný a fungujúci názor na posmrtný život a jeho dôležitosť. Je
možné sa prikloniť napríklad k názoru, že sila ľudí, ktorí žili životom
dobrým, poriadnym a zákonným sa hromadila, vďaka ich príchodu do NAVY,
na strane dobra, kde boli bojovníkmi za prirodzené, božie a tradičné
princípy, jednoducho povedané za dobro. Na druhej strane potom duše
zlých ľudí pridávali silu zlým bohom a démonom v ich zápase so silami
dobra. Zlí ľudia meniaci sa na upírov, vlkolakov a ďalších zlých
démonov tvorili armádu démonov, ktorými disponoval ČERNOBOG. Toto
bipolárne vnímane života aj smrti je doložené nepriamo v mnohých
náznakoch, artefaktech a aj v samotnom systéme božstiev a démonov.

Duchovní Slovanov

Starí Slovania nemali vyvinutý klérus v takej podobe, ako ho poznáme dnes napríklad v kresťanskej cirkvi, kde platí tvrdý hierarchický systém, pevná organizácia trochu pripomínajúca štátnu správu.

Za slovanských duchovných možno považovať vedmy, vedomcov, kňazov, žrecov, mudrcov. O poslaní a funkcií vediem a vedomcov hovorí už ich pomenovanie odvodené od slova vedieť. Už ako malé deti sme sa stretávali v pôvodných slovanských rozprávkach s múdrymi vedmami, najčastejšie v podobe starien. Vedmy a vedomci “vedeli”, vyznali sa v prírode, praktizovali prírodné liečiteľstvo ako i liečiteľstvo samotné. Svedčia o tom nálezy zhojených lebiek spred veľkomoravského obdobia, ktoré hovoria o operáciách hlavy.

Klasickým duchovným, ktorý vykonával náboženské obrady a prinášal bohom obety, bol žrec - akási paralela druida u Slovanov. Keď sme už pri obetiach, mýtus o tom, že starí Slovania obetovávali živých ľudí sú nezmyselné a vyvrátené (konflikt s predchádzajúcou časťou). Svedčí o tom aj fakt, že Slovania nikdy vo veľkom nebrali nepriateľských zajatcov, a keď aj, tak z nich nerobili otrokov, ale títo po čase asimilovali s obyvateľstvom. To znamená, že boli prijatí do komunity, nie zabití ako obeť bohom. Kňazi- žreci boli duchovnými a pravdepodobne aj politickými vodcami obce (slová kňaz a knieža sú toho istého základu a z toho istého slova, k rozštiepeniu týchto funkcii došlo asi na prelome tisícročí).

Treba si všimnúť aj čarodejnice a čarodejov. U Slovanov toto slovo nemalo v sebe ten diabolský prvok, ktorý mu vtlačila kresťanská cirkev. Čarodeji a čarodejnice neboli škodlivými bytosťami. Dôkazom toho je “pohanský” sviatok - Lucia. Lucia chodí ako dobrá čarodejnica odetá v bielej plachte so zahalenou tvárou od domu k domu, krídlom (perami) ometá kúty a tváre domácich a dvere natiera ochranným cesnakom pred zlými čarami. Čarodeji a čarodejnice sami osebe neexistovali, jednalo sa o vedmy a vedomcov, žrecov, ktorých asi kresťanskí mnísi obviňovali z čarodejníctva- a to sa v období raného feudalizmu, keď pozostatky pôvodnej viery u obyvateľstva boli ešte silné, stávalo často.

Nositeľmi pôvodnej viery však boli napríklad aj pastieri, ktorí v izolovaných horách až dodnes vykonávali tisícročné obrady, gazdiné a gazdovia, ktorí vykonávali “hospodársku mágiu”, dedinské “veľké matky”, teda takmer všetci obyvatelia.

Nedá mi nespomenúť, že u starých Slovanov bolo medzi duchovnými veľké množstvo žien. Ženy boli v spoločnosti uznávané a to nielen ako nositeľky života, ale aj ako osobnosti. Z toho vyplýva, že silne patriarchálnu spoločnosť u nás zaviedlo až kresťanstvo.

no ja len tak že pivo nepijem, len som to videl v obchode

Thor napísal:

ak chcete zlucim tie fora

no mohol by si to zlucit

ved na radegaste je to aj napisane

Br@no napísal:

hmm, radegast, nieje také náhodou aj pivo???

noa po com si myslis je to pivo pomenovane? lol podobne je to aj s corgonom....

hmm, radegast, nieje také náhodou aj pivo???

ak chcete zlucim tie fora

tučo napísal:

no presuniem to,, len neviem ako mam potom vymazat toto stare

ozvi sa adminom alebo moderatorom fora..ti maju take pravomoci

no presuniem to,, len neviem ako mam potom vymazat toto stare

ak chcete mozem dat toho aj viac,, pribehy o jednotlivych bohoch,,, ak hej staci povedat,,