Slovania a slovanska mytologia

wowo klubuk dole..pekne ale treba to presunut sem do tohoto fora
https://worldofhistory.forumczech.com/Historia-v-priebehu-obdobi-c2/Narodne-dejiny-f15/Slovania-a-slovanska-mytologia-t375.htm

nakolko nema zmysel mat dva rozne thready s tym istym obsahom...

Viera a mytológia

Slovania boli úzko spätí s prírodou. Každý prírodný jav prisudzovali niektorému zo svojich početných bohov, pričom mená bohov sa menili v závislosti od oblasti. Možno len jeden boh mal vždy rovnaké meno - Perún, boh blesku a pán ostatných bohov. Známi sú aj Veles, Svarog, Svarožič (neskôr nazývaný Radegast), Dažbog či Mokuša (snáď jediná bohyňa v panteone). Samotnému pohanskému panteonu sa budeme venovať v inej kapitole, teraz by som rada hovorila o svätyniach. Strom, prameň a kameň. To boli posvätné symboly, pri ktorých sa stavali svätyne. Keďže svätyne bývali prevažne zničené a spálené, ostávajú nám len zdroje rímskych, nemeckých a dánskych kronikárov. Pohanské svätyne neboli žiadne chrámy, ale boli to len nejaké kruhovité vyvýšeniny (niečo ako sústredné kružnice), pričom vonkajší kruh bol vyhĺbený a slúžil ako miesto pre zakladanie početných ohňov okolo celého vyvýšeného kruhu, v strede ktorého stál stĺp-modla. Niekde sa začali stavať aj drevené svätyne, vo vnútri ktorých stáli sochy bohov. Bohom sa obetovali zvieratá, ľudia a jedlo. Často sa na hostinách, konaných pri obetných rituáloch za účelom napr.dobrej úrody, konzumovalo jedlo obetované bohom. Isté zdroje hovoria o obetiach Svantovítovi (ktorý neskôr prebral úlohu Svarožiča)-jeden kresťan ročne. Áno zabíjali, rovnako ako kresťania či Avari. Nikoho však nenútili meniť svoju vieru tak ako to robili kresťania. No o tom už iná kapitola. V pohrebiskách nachádzame okrem šperkov a zbraní i amulety v tvare bohov, ktorí mávajú jednu, ale i viacero tvárí - tomuto javu hovoríme polykefalizmus. Sošky bývajú často štvorboké, teda so štyrmi tvárami, ale môžeme nájsť i sošky so siedmimi tvárami. Tak ako amulety, tak i idoly boli polykefalistické a zvyčajne boli vysoké od 1,7m až okolo 3m. Niekedy boli stvárnené aj celé postavy pričom každá z nich držala v rukách niečo iné. Okrem amuletov v tvare bôžikov či démonov sa dochovali aj malé hlinené zvieratká, zvyčajne to boli domáce zvieratá ako sliepka, kohút, kôň. Kôň bol mimoriadne vzácne zviera a používali ho aj na veštenie. Zaujímavé sú aj nálezy vajíčok. (maľované nazývané pisanki - predchodcovia kraslíc) Nezachovali sa nám žiadne slovanské mýty v pravom slova zmysle, to, čo sa uchovalo boli najmä "byliny" a rôzne povesti. Byliny sú známe hlavne z oblasti Ruska. Boli to byliny o bohatieroch a ich udatných činoch a šírili ich trubadúri, zvaní igrici alebo guslari. Celé to bohatstvo informácií sa nachádza v tradíciách, ktoré sa dochovali až podnes. Sviatky spájané s ročným cyklom prírody, viera v démonov, víly, vlkodlakov, beregine a pod., takisto aj ľudové liečiteľstvo, zariekanie, veštenie a viera v silu amuletov. Významné miesto v spoločnosti zastáva čarodej (volchv), ktorý je obdarený nejakými nadprirodzenými schopnosťami. Ich úlohou bolo práve veštenie a dodržiavanie sviatkov, výroba nápojov lásky (často to boli aj odvary, ktoré navodzovali exstatické stavy mysle)..
presunete do podobnej temy - chcem poprosit admina aby to vymazal,,a ja to potom poslem este raz,, aj tie ostatne veci,,

SUDIČKY
Vyslovujú osud človeka. Podobný význam majú rožanice - rodičky. Sudičky si ľudia predstavujú ako milé devy alebo prívetivé stareny, u Chorvátov a Slovincov sú krásne ako víly. Obyčajne bývajú tri sudičky, ale niekedy sa ich menuje aj päť, sedem, deväť
Drobný Bohovia, Polobohovia, Bytosti nižšieho stupňa

MORSKÉ PANNY
Vodné Bohyne. báje o morských pannách sú všeobecne rozšírené. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa ruského podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. V Lužiciach sa tradovalo, že morské panny prenasledujú koráby

RUSALKY
Vodné Bohyne. podľa pôvodnej viery sú Bohyňami vôd, menovite riek a potokov. Rusi si ich predstavoval ako pôvabné devy s rozpustenými vlasmi siahajúcimi až po kolená. Vo vlasoch spočíva ich sila. Pokiaľ majú Rusalky svoje vlasy mokré, môžu nimi zatopiť celú krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Rusalky prebývajú na dne vôd, kde majú tiež krištáľové paláce. Činnosť Rusaliek nastáva na jar, keď sa všetko zazelená. Za jasných letných nocí vychádzajú na povrch vody, kúpu, tancujú, smejú sa. Vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. Rady pradú a rozvešiavajú priadzu po stromoch. Plátno perú vo vode a rozostierajú ho na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Sú krásne a svojimi vnadami smrteľníka ľahko okúzlia. Krásnym spevom lákajú plavcov do hlbín a tam ich topia. Veľmi často plavca ušteklia k smrti. Tam, kde tancujú, zjavujú sa na zemi kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. Šantia v hájoch, hojdajú sa na vetvách stromov. Rusalkám sa prinášali obete. Kráľovnou Rusaliek je Dana. V prvom rade sú to vence, ktoré na veľkú noc dievčatá hádžu do potokov. Ľudia im do potokov hádzali aj chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie a pod. Verilo sa, že svetielka zvané bludičky roznášajú Rusalky, dokonca vraj sú Rusalky v spojení s mŕtvymi. Kto na rusalnú nedeľu (cez veľkonočné sviatky) nepamätá na mŕtvych a neuctí si ich, tomu sa pomstia. Preto dedinčania v ten deň navštevovali hroby, kládli na ne horúce chleby a rozbíjajúc vajcia volali Rusalky na hody.

VÍLY
Vodné Bohyne. sú nerozlučne späté s vodami a to hlavne s vodnými prameňmi, ale aj vlahou z neba. Víla je pravou bohyňou počasia, budí vetry, dáva dážď, búrku aj krupobitie. V ruských pamiatkach sa víly často spomínajú po boku Perúna, Volosa a Chorsa. V pôvodnom poslaní boli ochrankyňami človeka, prevádzajúc v bájosloví Slovana na ceste životom. Ľudia si víly predstavovali ako krásne, večne mladé ženy. Ich telo bolo biele a ľahučké. Majú husté po päty dlhé vlasy. Práve vo vlasoch spočíva ich sila, niekedy sa víly nazývajú aj Zlatovláskami. Odeté bývajú bielym jemným rúchom, tenkým a priesvitným ako pavučina. Niekedy sa im pripisujú aj krídla, ktoré sú ľahké a sotva viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi. Pôvodne vraj boli víly dobré a ľuďom naklonené. Bolo to v dobách, keď ľud ešte ctil zákon, zachovával obyčaje a konal dobro. Vtedy víly naučili človeka orať, siať a pochovávať mŕtvych, kosiť trávu, starať sa o stáda a zemnice stavať. Boli k ľuďom dobré a láskavé, dávali im dobré rady a pomáhali im. Ale keď pastieri prestali spievať a začali kliať, keď sa ľudia zvrhli a začali sa prenasledovať, utiekli Víly preč a vrátia sa až vtedy, keď sa ľudia navrátia k pôvodnému stavu. Takto opisuje Víly povesť o Zlatorogovi. Hlavný dar dobrých víl je tvorenie vlahy a zabezpečenie úrody. Tiež môžu človeka obšťastniť darom, napríklad koňom. Najradšej majú kvety, tak sa im často kvety obetovali. Víly sa dokážu premieňať, napríklad na labuť alebo koňa

SREČA
Bohyňa štastia a úspechu

DIVOŽIENKY
Žijú v horách a lesoch v podzemných skrýšach. Na poliach zbierajú klasy, melú ich na kameňoch a pečú chlieb. Z bylín a korienkov vedia pripraviť masti, ktoré ich robia neviditeľnými

LESNÉ PANNY a ŽIENKY
Sú vnadné devy, odeté do hebkého rúcha, bieleho alebo zelenkavého. Na hlave majú vence z lesných kvetov. Milujú tanec a spev.

LESOVIK (Lešij)
Je duchom lesa. Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj so zvieratami. Zjavuje sa v ľudskej i zvieracej podobe. Ako človek v podobe starca s bielou bradou, zarasteného srsťou a zelenými očami. Blúdi po lese a je sprevádzaný šumením stromov. Rád sa hojdá na vetviach, tlieska, chechtá sa a bučí. Pocestných rád zvádza na nesprávnu cestu

MORA
Berie na seba rôzne podoby a sužuje ľudí tak, že ich dusí v spánku a posiela im zlé sny. Mora morí nielen ľudí, ale aj zvieratá. Koňom a kravám saje mlieko a škodí aj stromom, ktoré potom usychajú

POLUDNICA
Je biela vzdušná pani, ktorej let bol sprevádzaný víchricou. Koho sa dotkla, ten zomrel. Zvlášť trestala ľudí pracujúcich na poli cez poludnie

UPÍR
V upíra sa môže podľa starých Slovanov premeniť každý nebožtík, na ktorého padne nečistý tieň. Upíri vysávajú ľuďom z tela krv

VLKOLAK
Jeho predstava bola u Slovanov dosť rozšírená. Vlkolaci sú ľudia, ktorí sa v noci premieňali na vlkov. Človek sa ním mohol stať, keď sa napil z vlčej stopy. Vlkodlaci škodili najmä dobytku, sali mlieko kravám, kobylám i ovciam, posielali na rožný statok mor a choroby a morili aj ľudí

TRPLASLÍCI
(Ludki, Krasnoludci, Dremne, Drumne, Krosnalci)
Boli podľa lužických Slovanov prví obyvatelia Lužice. Odievali sa pestro a nosili veľké klobúky, boli maličkej postavy. S ľuďmi boli zadobre, vymieňali si s nimi tovary apod. Ale medzi sebou neustále bojovali a tak sa navzájom vyničili.

OBRI
(Voloti, Spolini, Čudi, Čudinovia, Zruty, Ozruty)
Boli obrovskí a siahali až po oblaky. Vynikali neobyčajnou silou, miesto kyjakov požívali celé duby. Podľa Slovanov obri vyhotovujú mraky.

BOGINKA, VELA
Meno víly

BES
Prírodný duch

BEREGINE
Duše zomrelých dievčat

DOMOVOJ (DOMOWIK)

ked je uz ta vikingska ,,, tak som dal aj tu nasu slovansku,,

Slovanskí Bohovia a ine bytosti

ROD
Tvorca všetkého. Spája sa so zrodom. Uctievaný pri zimných slnovratoch ale aj pohreboch, čo dokazuje vieru vo znovuzrodenie.

SVAROG
Slnkoboh. Je hlavným Bohom Slovanov. Vdačí mu svet za vznik, ako i všetci ostatní Bohovia. Svarog tiež ustanovil zákon jednoženstva a jednomužstva , jeho narušitelia budú uvrhnutí do ohnivej pece. Je Bohem ohňa a nebeským kováčom, ukul Slnko a umiestnil ho na oblohu. Dažbog (syn Svaroga) ako jeho nástupca tento zákon stráži a zachovává. Podoba Svaroga nie je nikde detailne popísaná, ale z asociacií sa možno dohadovať, že je vnímáný ako starší zdatný muž so zlatými fúzami a žiarucou ohnivou postavou. Zdá se teda, že Svarog je zosobnením nebeského svetla a tepla - ako nebeský kováč, tvorca všetkých vecí i společenských zákonov, akýsi slovanský Boh Otec, ktorý patrý k tej najstaršej generácii Bohov, zatlačenej neskôr do pozadia. Zrejme je Bohom, ktorý po stvorení sveta, vyčerpaný, ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti. Na svoje miesto dosadil svojho syna Dažboga-Slnko

DAŽBOG (SVAROŽIC)
Slnkoboh. Dažbog=Dobrý Boh je Bohom Slnka a pozemského ohňa. Jeho moc je tak veľká, že Slovania z vdačnosti a z úcty k tomuto Bohu pochovávajú mŕtvych žiárovým rituálom. Najčastejšie vnímali Svarožica ako okrídlenú svetelnú bytosť v mužskej podobe s ohnivými šípy lúčov. Tento Boh býva na východe, kde sa ráno kúpe v mori. Na svojej dennej púti bojuje s démonmi mrakov, pri zatmení ho ohrozuje drak či vlkodlaci. Jeho symbolom je ohnivé koleso. O letnom slnovrate se preto z kopca takéto horiace koleso spúšťa na dôkaz úcty. Ako syn Svaroga, Boha nebeského ohňa a svetla pôsobil Svarožic ako sprostredkovateľ týchto základných podmienok života na zemi. Preto je spojovaný s viditelným Slnkom, stal se solárnym Božstvom, uctievanom predovšetkým v ročných rytmoch slnovratu a rovnodenností

PERUN (PERKUNAS)
Slnkoboh. Hromovládca. V období mieru je Bohom dažďa, hromu a blesku, úrody, snehu, búrky, tiež prináša potrebnú vlahu. V období vojen Boh vojny, bojovníci sa k nemu modlili aby v bitke obstáli. Zviera, ktoré je s ním spojované a ktoré mu bolo často obetované, je býk. Zo stromov to je dub, z rastlín lieska a hrach. Je mu zasvätený štvrtok (Perundan). Perunovou zbraňov je ohnivá sekera. Ohnivá sekera letiaca po oblohe symbolizuje blesk. Perun pre svoju silu je patrónom i nad archaickým právnym rádom Slovanov ,je obľúbeným ručiteľom zmlúv a ochrancom ľudí, zaisťuje tak súlad na zemou. Sám bol vtelenou pravdou, bol ochrancom spravodlivosti. Najčastejšie je Perún zobrazovaný ako silný vznešený muž, okolo hlavy mal blesky, telo zahalené dlhým šatom,v ruke má blesky, sekeru alebo kameň. Po príchodu kresťanstva prešiel Perunov kult na sv. Ilju (Eliáša) gromovnika, jeho sviatok se slávi 20. júna

VELES (VOLOS, VELS)
Mesačný Boh prírody, úrody, plodnosti. Je tiež nazývaný ako Skotij Bog, Boh Skotu. Společne s Perunom je ručiteľom zmlúv, obyčajne pre prostý ľud. Veles je tiež ochrancom vlastníctva. Je zobrazovaný ako muž s býčiou hlavou alebo človek s dobytčími rohmi ale tiež aj so psou hlavou. Po nastolení kresťanstva zaujal Velesovu funkci tzv. sv. Blažej, patron stád a zdielal s ostatními pohanskými Bohmi nepekný a bolestivý osud degradácie v démona - čerta

CHORS (CHERS)
Mesačné Božstvo. Je Bohom Mesiaca a noci. Je zobrazovaný ako muž s vlčou hlavou a vládne svojej armáde vlkodlakov. Je mu obetovaný kohút. Anjel hromu

MOKOŠ (MOKUŠA)
Vodná Bohyňa zobrazovaná . Bohyňa zeme, úrody, ktorá dáva pozor na dodržiavanie obyčajov, obradov. Prináša radosť i žiaľ. Miluje a odmeňuje tých, ktorí pevne zastávajú dodržovanie obyčajov. Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocnicami Dolejou a Nedolejou spriada nite osudu. Ovláda tajomstvá dobra, tajomstvá Svarogova kolesa. Mokoš pozná tajomstvá veštieb. Ona se stará o to, aby každý človek išiel po svojej osudom danej ceste života. Ona udeluje i slobodu výberu mezi dobrom a zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej púti a zlo - odklonenie se od nej. Často sa jej pripisuje príbuzenstvo s vílami. Tí, ktorí se odklonia, ničia seba i svoju dušu - Mokoš kruto trestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú se naveky potulovať po zemi. Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o štastie. Ona ukáže i východisko z beznádejných situácií, pokiaľ sa človek nepoddal zúfalstvu, pokiaľ sa drží z posledných síl, a pokiaľ nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku Bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. A vtedy človek otvorí dvere urobí krok a Sreča sa s ním stretne. Ale pokiaľ sa člověk opustil, prepadol v beznádej, zanechal túžby, mávol nad všetkým rukou - prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dobre darit. Mokoš odvráti od neho svoj zrak. Vtedy sa naň vrhú starci a stareny. Jednooký Licho, Nesreča, Krivaja, Nelegkaja, Nedelja, ktoří predstavujú nárek, neštastie, choroby, biedu a lenivosť. Akonáhle títo zachvátia človeka, už mu niet pomoci.

LADA
Slnkobohyňa ladnosti a súladu. Jej filozofiou je ži a nechať žiť, je symbolom života a šťastia, modlitby k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je Lada v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa konalo aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Je uvádzaná ako Perúnova družka. Je rovnováhou Perúnovi, protikladom jeho princípu mužnosti, sily a moci

PROVE
Boh pravdy a spravodlivosti, je mu zasvätený háj Vagriji

PODAGA
Božstvo Vagrii. Mal chrám s modlou v Plune pri Plunskom jazere. Vieme o ňom len to, že jeho meno odvodené od "pogoda", teda je to boh počasia.

BELBOG (BELUN)
Slnkoboh. Patrí medzi významnejších slnečných Bohov a aj medzi najstarších. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla. Vraj sa zjavuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Rád pomáha žencom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len cez deň. Tiež vyvádza zblúdilých z lesa

RUGEVIT (RUGIEVÍT)
Slnkoboh. Býval zobrazovaný so siedmimi tvárami a siedmimi mečmi, ôsmy držal v pravej ruke. Je štíhlejší ako ktorýkoľvek človek, pritom vládol obrovskou silou a vo vojnách išiel v čele vojska, aby ich viedol k víťazstvu

PORENUT (Porenutius)
Má štyri tváre, piatu má na hrudi. Ľavou rukou sa dotýka čela a pravou brady piatej tváre

POREVÍT
Je Bohom bez výzbroje

SIMARGL
Je prostredníkom medzi svetom Bohov a zemou (ľudmi). Je zobrazovaný v podobe okrídleného psa, tzv. gryfina

PEREPLUT
Boh pamäti

PRIPEGALA
Bohyňa zeme a plodnosti

TRIGLAV
Slnkoboh. Tri hlavy symbolizujú sféry jeho moci - nebo, zem a podsvetie. Jeho sochy mali zahalené oči a ústa, aby nevidel ľudské hriechy a mlčal k nim, a súčasne, aby ho ľudské previnenia neurážali. Zakrytá tvár značila jeho vysokú hodnosť na nebi. Je spojovaný tiež s podsvetím, pretože jazdí na čiernom koňovi (vraník), ktorý bol tiež používaný k veštbám. Je mu zasvetený kôň s zlato a strieborno zdobeným sedlom, i tu se veštba riadila tým, ako kôň prekračoval zkrížené kópie

STRIBOG
Vetroboh. Boh vetra, veštby, zpevu a milostného citu. Je v úzkom vzťahu so slnkom, vodou, počasím a dušami zomrelých. Vyznačuje sa vševedúcnosťou, lebo na svojich cestách prevanie celý svet. Stribogova podstata kolísa medzi dobrom a zlom, veď vietor prináša vlahu, teplo, ale i smršť, mráz a smrť. Je zobrazovaný ako mládenec ovešaný kvetmi a vyzývali ho, aby vzbudil lásku a zariadil sobáš, co súvisí s jeho pozitívnou podobou. Ako vietor, ktorý zabíja je spojovaný s duchmi mrtvých. Stribog ako obetu prijímá múku alebo štyri kúsky chleba položené na okne, a jazdí na bielom koni

SVANTOVÍT
Slnkoboh. Boh vojny a hospodárstva. K vojnovým atribútom patrí veľký meč, sedlo, udidlo. Má bieleho koňa Bulun. Ovláda tiež veštecké schopnosti

MORANA (MORENA)
Bohyňa osudu. Bohyňa smrti a zimy. Je vraj veľmi krásna. Je zosobnená zimou, na jar sa končí jej vláda, preto sa utápa alebo tlčie

ČERNOGLAV
Knýtlinga saga hovorí, že v Jasmundu na Rujáne bol uctievaný Boh Černoglav, kde stála i jeho socha so striebornou bradou. Socha bola zničená až roku 1171, teda tri roky po páde Arkony.

TROJAN
V povestiach vystupuje ako nočná bytosť, žerúca jednou hlavou ľudí, druhou dobytok a treťou ryby

PIZAMAR
Bol uctievaný v Jasmunde v severovýchodnej Rujane. Jeho idol bol spálený roku 1168

TIARNAGLOFI
Jeho idol mal strieborné fúzy. Vojnový boh, ktorý sprevádzal vojnové výpravy

DANA
Slnkobohyňa. Jej spojitosť so slnkom je v jej zjave (zlaté vlasy, biele telo) a takisto v jazdí na zlatom vozíku (častá metafora slnka u Slovanov). Podľa Rusov Dana v pravé poludnie sadá na zlatý vozík a a vystupuje s ním z vody. Dana sa veľmi často spája tiež s dúhou

RADEGOST (RADEGAST)
Slnkoboh. Radegast je Bohom majúci význam hospodársky i vojnový. Jeho zlatá socha na purpurovom lôžku stávala vnútri chrámu. I tento Boh mal svojho posvätného koňa, ktorého roku 1068 ukradol biskup Buchard z Halberstadtu a triumfálne se na ňom vrátil. K veštení sa užívalo akýchsi losov, ktoré boly zakopané pod zem a v určený čas boly vybrané. Roku 1066 bola Radegastovi obetovaná useknutá hlava biskupa Jana, bežné boly obete skotu a ovcí.

JAROVIT (GEROVIT)
Boh jari a prírody. Je Bohom sily plodivej i ničiacej, mocným vojnovým Božstvom, rovnako ako darcom sily plodivej. Vyhlasovalo sa o ňom: "Som váš Boh, ktorý pokrýva pole trávou a lesy listami. Plody polí a lesov a všetky ostatné veci užitočné ľudom sú v mojej moci." Na jeho počesť sú vykonávané jarné slávnosti, jeho zlatý štít zajisťuje víťazstvo vo vojnách. Jeho meno prekládáme ako SILNÝ PÁN či PÁN SÍLY. Nech jeho meno je vyslovované s pokornou úctou a nieje nikdy zapomenuté.

MEDULINA
Vetrobohyňa. Ľudia si ju predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna. V Čechách sa zachovala zmienka, že na jar ľudia Meduline obetovali med tak, že ho v lese položili na peň

MELUZÍNA
Vetrobohyňa. považuje sa za ženu Vetra (Striboga) a často vystupuje aj pod menom Veternica. Ľudia si ju predstavovali ako bielu pani s rozpustenými vlasmi. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej preto za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila. S Meluzínou je tiež spätý spev. Vraví sa, že kto počul Meluzínu spievať, navždy po nej túži

STRIGA
Vetrobohyňa. Je Bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je síce spomienka na ňu veľmi živá, ale len v podobe kúzelníčky, vedmy a čarodejnice. Noc na svätú Luciu sa považuje za jej sviatok. Ľudia tiež verili, že kúpaním Striga privábi dážď

ŽIVA (ŽIVENA)
Bohyňa zeme. Je Bohyňou života a životnej sily. Starí Slovania túto životnú silu nazývali rovnako, ako bohyňu samotnú - živa. Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ľudia ju v prvých májových dňoch, aby pôvodkyňa života dopriala dlhý a zdravý život. Živa bola u Slovanov veľmi ctená, lebo sa často stotožňovala s predstavou Matky Zeme. Táto predstava bola u nás veľmi rozšírená

VODNIK
Vodný Boh. Na dne hlbokých riek a jazier má svoje sídla a paláce, riadi hospodárstvo ako nejaký veľmož na zemi. V zime odpočíva vo svojej podzemnej ríši akoby zaspatý a bezmocný. Až spolu s Vesnou sa prebúdza k životu. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá hrádze a spôsobuje povodne

RUNA
Vodná Bohyňa. je Veternica, ale skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy. Runa je aj bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti. Má tiež spojenie s vlahami, tým vplýva na úrodu

VESNÍK (JARIL, JURJA)
Jarný Boh. Je nepremožiteľný a zabil draka. Už podľa mena je Jurja bohom jari. Jurju si predstavovali ako krásneho mládenca na bielom koni v bielom plášti s vencom jarných kvetov na hlave. Po príchode krestnstva prešiel na sv. Juraja

VESNA
Jarná Bohyňa. Je Bohyňou jari, zaháňa zimu a prináša teplo, do záhrad a lesov zeleň, na lúky kvety. Vesna sa spája s jarnými sviatkami. Vesna je mladá a krásna. S jej pojmom sa jednoznačne viaže radosť, spev, zeleň, kvety, láska. Za jej vtáka sa považuje kukučka

ak chcete mozem pridat ,, este pribehy o slovanskych bohoch,, hlavne tych vyznamnejsich,,,

von Schwerzell napísal:

Thor napísal:

Ale aj tak je to sila ze taky nekonfliktny narod ako Slovaci sa dokazal vymanit spod ugrofinskej nadvlady

len na okraj madari s finmi nemaju vela spolocneho...pravdepodobne..preto bola vytvorena taka akoze jazykova skupina..nakolko vedci nevedeli kam ich zaradit...

Dakujem za informaciu . Ved ja som to napisal aj tak viac menej zo srandy .

Thor napísal:

Ale aj tak je to sila ze taky nekonfliktny narod ako Slovaci sa dokazal vymanit spod ugrofinskej nadvlady

len na okraj madari s finmi nemaju vela spolocneho...pravdepodobne..preto bola vytvorena taka akoze jazykova skupina..nakolko vedci nevedeli kam ich zaradit...

nyarlathotep napísal:

THOR:

no nebyt 1. svetovej vojny, tak neviem neviem, ci sa z toho dostaneme...

Tragedia inych znamenala radost pre nas ... aky paradox nie ?

THOR:

no nebyt 1. svetovej vojny, tak neviem neviem, ci sa z toho dostaneme...

von Schwerzell napísal:

no a potom vzniknu take krive obrazy ako napr. ze Matus Czak bol Slovak ako repa.. obrodenci v 19. storoci prilis vsetko idealizovali a romantizovali..ale bolo to na druhej strane treba..aby slov. narod mal nejaky ten vzor...

jednoznacny suhlas...

Ale aj tak je to sila ze taky nekonfliktny narod ako Slovaci sa dokazal vymanit spod ugrofinskej nadvlady

nyarlathotep napísal:

madarizovane/germanizovane a preto sa obrodenci tohto obdobia utiekali k minulosti, kedy slovania aspon nieco znamenali (dajme tomu) - .

no a potom vzniknu take krive obrazy ako napr. ze Matus Czak bol Slovak ako repa.. obrodenci v 19. storoci prilis vsetko idealizovali a romantizovali..ale bolo to na druhej strane treba..aby slov. narod mal nejaky ten vzor...

nyarlathotep napísal:

problem pohladu na slovanov je v tom, ze boli mystifikovani ako "holubici narod", ktory sa o nikoho nestaral, mierumilovne si pestoval zeleninku a vital cudzincov chlebom a solou...

tento pohlad vyplyva z postavenia slovanov v rakusko-uhorsku a so snahami o vytrhnutie sa slovanov z tohto statneho utvaru... slovanske narody boli utlacovane, madarizovane/germanizovane a preto sa obrodenci tohto obdobia utiekali k minulosti, kedy slovania aspon nieco znamenali (dajme tomu) - k velkomoravskej risi, atd... tam kdesi vznikali aj prve teorie o tom, ako bol mierumilovny slovansky lud podrobeny zlymi, skaredymi madarmi na malych konikoch...

slovania ani zdaleka neboli taki mierumilovni, ako su vykreslovani v tomto romatickom obdobi...

no aj mne sa to zda ... ved keby boli taki mierumilovni neviem ci by dodnes vobec existovali ako autonomny narod a nie ako nejaki podrobeni otroci ...

problem pohladu na slovanov je v tom, ze boli mystifikovani ako "holubici narod", ktory sa o nikoho nestaral, mierumilovne si pestoval zeleninku a vital cudzincov chlebom a solou...

tento pohlad vyplyva z postavenia slovanov v rakusko-uhorsku a so snahami o vytrhnutie sa slovanov z tohto statneho utvaru... slovanske narody boli utlacovane, madarizovane/germanizovane a preto sa obrodenci tohto obdobia utiekali k minulosti, kedy slovania aspon nieco znamenali (dajme tomu) - k velkomoravskej risi, atd... tam kdesi vznikali aj prve teorie o tom, ako bol mierumilovny slovansky lud podrobeny zlymi, skaredymi madarmi na malych konikoch...

slovania ani zdaleka neboli taki mierumilovni, ako su vykreslovani v tomto romatickom obdobi...

Thor napísal:

slovania sa vzdy spoliehali sami na seba a boli im ukradnute nabozenske veci ... no bohuzial .... podla mna slovania nechceli nic ine len pokoj

to akoze zi a nechaj zit...

slovania sa vzdy spoliehali sami na seba a boli im ukradnute nabozenske veci ... no bohuzial .... podla mna slovania nechceli nic ine len pokoj

to fakt...ale jak si povedal...to je vzdy tak...a vzdy bude...

mimochodom neboli slovania trochu sebecký mali plno bohou ale ak sa im darilo tak aj zabudli že nejakých majú a keď im bolo zle tak ich vzývali ab yim pomohli tak je to aj teraz s kresťanstvom keď je všetko dobre tak sa pochvAľujú ako s amajú dobre a na boha ani nepomyslia a keď je im zle tak ho preklínajú.

tak to presne neviem ale urcite mali nejaky druhy svet ako kazdy iny narod kde potom pobyvali so svojimi bohmi...

a bohov mali velmi vela a mnohych nepozname...bohovia to je samostatna kapitola slovanov...

inak najviac pamiatok po posvatnych miestach sa naslo na ostrovoch v baltskom mori kde boli cele tie roky dost chranene od okoliteho sveta...niekedy by som sa tam rad vybral

Sano napísal:

samozrejme ze som na to hrdy...len by som dodal ze slovania niekedy mrtvym lamali ruky a nohy a odrezali hlavu aby sa nedajboze mrtvy neprebudil a nezcal robit neplechu

toto som niekde pocul ale je to zaujimave aky mali strach z toho ze sa ludia mohli vratit nie ? mali vlastne peklo alebo take nieco ?

samozrejme ze som na to hrdy...len by som dodal ze slovania niekedy mrtvym lamali ruky a nohy a odrezali hlavu aby sa nedajboze mrtvy neprebudil a nezcal robit neplechu

Letopisy antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude. Hlavnými božstvami boli Perún (boh blesku a hromu), Veles(bohyňa-matka, mylne na základe ľudovej etymológie často označovaná za boha dobytka, ale aj za boha lesa), Svarog (boh slnka a ohňa – vojny – od „svár“), Simargl (boh vetra) a Mokoš (bohyňa plodivej moci, lásky, rodiny). Známy bol aj trojhlavý Triglav či sedemhlavý Rugievit, ďalej Radegast, Svantovít a iní. Rôzne mená bohov však boli v podstate len prezývkami Perúna a Veles, aj keď neskôr boli vnímané ako mená samostatných bohov a démonov. Podľa starších názorov dualizmus dobra a zla predstavovali Černoboh a Belboh. Toto vysvetlenie sa opiera o nepochopenie mien slovanských bohov, ktoré sa v odbornej literatúre traduje od 19. storočia. Černoboh bol v skutočnosti bohom dobytka, jeho keltskou obdobou je Cernunos. „Belboh“ je výmysel z čias národného obrodenia. Slovania nerozdeľovali bohov na dobrých a zlých. Sile bohov podľa Prokopia však neprisudzovali Slovania veľký vplyv. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, chroba, či keď išli do vojny. Uctievali však rieky, vodné víly a verili vo veštby. Podľa Prokopia, žili Slovania v žalostných chatrčiach a často sa sťahovali. Do boja tiahli zväčša pešo, s kopiou. Niektorí nemali ani košeľu ani plášť, obliekali si len nohavice do pása a tak sa vydávali do boja proti nepriateľom. Ich život opísal ako drsný a primitívny, ich zovňajšok ako špinavý, hneď však dodáva, že nie sú zlomyselní ani zákerní. [1]

Slovania pôvodne svojich mŕtvych spaľovali, na kostrové pochovávanie prechádzali postupne. Na území Slovenska, to bolo v dôsledku styku s Avarmi. Definitívny prechod na kostrové pochovávanie a koniec pohanským zvykom znamenal až prechod na kresťanskú vieru. Na Slovensku to bolo už začiatkom 9. storočia.

Slovanské hospodárstvo bolo tradične zamerané na poľnohospodárstvo a pastierstvo. Poznali dvojpoľný systém obrábania pôdy. Pestovali všetky vtedy bežné druhy obilnín, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, ale i technické plodiny ako ľan. Chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, rožný dobytok a kone. Boli tiež rybári, poľovníci a brtníci. Mali pomerne vyspelé kováčstvo, tkáčstvo i hrnčiarstvo. A to i napriek tomu, že nepoznali hrnčiarsky kruh. Vyrábali kvalitné šperky.


takze toto som stiahol z wikipedie ... co pre vas znamena slovanstvo ? ste na to hrdi ze ste slovania ?